vyduriť dok. vyhnať (význ. 1, 2): v. zver z diery; expr. v. deti na dvor
vyduriť -rí -ria vydur! -ril -riac -rený -renie dok.
duriť -rí -ria dur! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (koho, čo) ▶ nútiť opustiť isté prostredie, nútiť odísť odniekiaľ al. niekam; syn. hnať, vyháňať, zaháňať: d. deti von z izby; každé ráno ho treba d. z postele; d. kravy na pašu, z paše 2. poľov. (čo; oslash;) ▶ (o človeku) naháňať, nadháňať zver poľovníkovi na dostrel; (o psoch) vyháňať zver z dier, nôr, ležoviska a pod.: poľovný pes durí diviaka, líšku; durenie zveri; A tu honci, ktorí durili jelenice, vyhnali z húštiny aj medveďa. [KŽ 1960] 3. expr. (koho, čo (do čoho); oslash;) ▶ nútiť do rýchlejšieho pohybu, do zvýšenej činnosti, pobádať, poháňať, súriť: d. niekoho do roboty, do učenia; pohonič durí kone; Pohni sa trochu! - durí matka. [J. Blažková]; Chlapi šomrú, duria: Poďme, tak teda poďme. [D. Tatarka] 4. expr. (koho) ▶ vytŕhať zo spánku, budiť; syn. buntošiť, buntovať, durkať: matka ho durila už o piatej; Žena ma durí zo sna ako naprotiveň. [P. Horov]; A čo to mohlo byť, keď vojakov durili už o polnoci? [J. Horák] ▷ opak. durievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ vyduriť, k 1, 3, 4 i ↗ zduriť
vyduriť p. vyhnať 1
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
duriť, -í, -ia nedok. expr.
1. (koho, čo) hnať, vyháňať, odháňať: d. psa z izby; Duria ho von, lebo im prichodí hotovať posteľ. (Heč.);
poľov. naháňať zver strelcovi: d. zajace;
2. (koho, čo, zried. i bezpredm.) náhliť, súriť, pobádať, nútiť: d. niekoho do roboty; náhliť, duriť koníka (Kuk.); Červenka duril, aby všetko bolo v poriadku. (Šolt.)
3. (koho, čo) zobúdzať, budiť: Vojakov durili už o polnoci. (Hor.);
opak. durievať, -a, -ajú;
dok. k 1 vyduriť, k 3 zduriť
|| duriť sa
1. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: hovor. durí sa ako moriak;
2. plašiť sa, ľakať sa: kone sa duria;
dok. k 1 naduriť sa, k 2 zduriť sa
vyduriť, -í, -ia dok. (koho, čo) vyhnať, zahnať odniekiaľ al. niekam: Vyduria nás z bytu. (Taj.) V mokrej pľušti vydurila starú ženu zemiaky kopať. (Skal.); v. vlka z diery (Mih.); Zver, vydurená z ponocných pelechov, vyskočí. (Sládk.);
nedok. vydúrať, -a, -ajú