Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

vydrancovať dok.

1. vyplieniť (význ. 1), vylúpiť, spustošiť: vojská v-li kraj

2. expr. neúnosne vyčerpať; tým poškodiť: v. lesné bohatstvo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vydrancovať ‑uje ‑ujú dok.

vydrancovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -covaný -covanie dok.

drancovať -cuje -cujú -cuj! -val -cujúc -cujúci -vaný -vanie nedok. (čo; ø) 1. ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, ničiť; syn. plieniť, pustošiť, lúpiť, rabovať: d. obchody, opustené domy; vojaci drancovali dediny; drancujúce davy, bandy; bezuzdné, povojnové drancovanie; d. dobyté územia; Ešte sa nenasýtili rabovačiek, drancovania chrámov a palácov. [I. Izakovič]; On drancoval vranie hniezda a striehol na všetko, čo sa dalo zjesť. [E. Dzvoník] vykrádal
2. expr.nešetrne, bezohľadne al. neúnosne využívať, tým vyčerpávať a poškodzovať: d. prírodu, prírodné bohatstvo; d. pôdu; ekonomické drancovanie krajiny; zabrániť nelegálnemu drancovaniu lesov
dok.vydrancovať

spustošiť spôsobiť na niečom veľké hmotné škody • zničiťznivočiť: požiare spustošili, zničili, znivočili krajinuexpr.: spľundrovaťzhumpľovať: nekultúrni návštevníci spľundrujú, zhumpľujú parkdevastovaťzdevastovať (obyč. prírodné hodnoty): turisti veľa ráz devastujú okolie lesademolovaťzdemolovať (niečo vystavané): násilníci demolovali vchod do budovyvydrancovaťvyplieniťexpr. vypľundrovať (drancovaním, plienením spôsobiť škody): vojská vydrancovali, vyplienili krajpopustošiť (väčšie množstvo): vojsko popustošilo dediny a mestá


vydrancovať p. spustošiť


vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený bytvydrancovaťvyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchodyvymietnuťhovor. vybrakovaťexpr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili domrozkradnúťpokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo


využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovaťvyužitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať časužiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôlezried.: zosožiťzosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiťzúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročilhovor.: vychosnovaťschosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvozneužiťkniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveruvykoristiťexpr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvoexpr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohlihovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drancovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho i bezpredm.) lúpiť, zdierať, okrádať, pustošiť, plieniť: (Dediny) boli drancované advokátmi. (Vaj.) (Perzský vládca) dovolil drancovať Sipar. (Fig.) Aziat divý páli, drancuje. (Sládk.);

dok. vydrancovať


vydrancovať, -uje, -ujú dok. (čo) vylúpiť, vyplieniť, spustošiť: Turci obec vydrancovali a zrovnali so zemou. (Hor.) Nemocnica bola vydrancovaná. (Jégé); pren. expr. vydrancovaná roľa, pôda znehodnotená zlým hospodárením, vykoristená

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu