vydlabať -e -ú dok.
1. dlabaním vyhĺbiť: v. žliabok do dreva
2. takto zhotoviť: čln v-ný z kmeňa
3. dlabaním oddeliť, odstrániť: v. jadro z orecha;
nedok. vydlabávať -a
vydlabať -be -bú vydlab! -bal -búc -baný -banie dok.
dlabať -be -bú dlab! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. (čo (v čom/do čoho)) ▶ robiť al. vysekávať dieru dlátom al. iným nástrojom (obyč. do dreva): d. otvor v dverách; d. jamku v dreve, do dreva; d. do stromu, do skaly kríž; Vendelín dlabal do hrady. [B. Tinák] 2. (čo) ▶ vytvárať, zhotovovať niečo dlátom, (obyč. z dreva); syn. vyrezávať, strúhať: d. nové korýtko; d. varechu 3. hovor. expr. (na koho, na čo; koho) ▶ prejavovať záporný postoj k niekomu, k niečomu; kašľať na niekoho, na niečo: dlabe na mňa; dlab na to!; dlabe na štúdium; Ja ich dlabem. [P. Karvaš] ▷ opak. dlabávať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ vydlabať
vykašlať sa, vykašľať sa hovor. expr. prestať sa starať, prestať dbať o niečo (pri prejave záporného postoja k niečomu): vykašlať sa na školu, na povinnosti • niž. hovor.: vytentovať sa • vyondiať sa • vyondieť sa • hrub. vydlabať sa • vulg.: vyprdnúť sa • vysrať sa • subšt. vyflákať sa
vylúpiť1 1. odstrániť povrch a vziať z vnútra semeno • vylúpnuť • vylusknúť: vylúpiť, vylúpnuť jadro, vylusknúť orech • vylúpať (viac kusov): vylúpať hrášok, orechy • vylúskať (zbaviť obyč. tvrdého obalu): vylúskať lieskový oriešok • vylúštiť (zbaviť obyč. mäkkého obalu): vylúštiť fazuľu, hrach • vybrať: veverička si šikovne vylúpi, vyberie šuškové semienka
2. násilím vyňať, vybrať niečo • vylúpnuť • vyrypnúť: vylúpiť, vylupnúť z prsteňa očko; vyrypnúť zo steny kus omietky • vyrýpať • vydlabať (rýpaním, dlabaním) • vyklať • vypichnúť (vybrať niečím ostrým): vykole, vypichne zvieraťu oči • povylupovať • povyrypovať • povydlabávať • povypichovať (postupne)
vyšpárať 1. zahroteným predmetom vybrať zo špár; takto vyčistiť • vyšparchať: vyšpárať, vyšparchať tmel • vystýkať: vystýkať si zuby • vydlabať • vyrýpať: nožíkom vydlabal, vyrýpal mozog z kuracej hlavy • expr. vyštibrať (prstami): vyštibrať z koláča hrozienka
2. p. nájsť 1
dlabať, -e, -ú nedok.
1. (čo, do čoho) robiť, vyhlbovať, vysekávať dlaby dlátom: d. otvor do dreva; Sochár dlabe do mramoru. (Jes.)
2. (čo) vytvárať, zhotovovať dlátom: z dreva dlabaný úľ; Dlabal klietku pre straku. (Tat.)
3. expr. (v čom) rýpať (sa), vŕtať (sa), špárať (sa): Dlabal si ceruzkou v nose. (Min.) Chlapček dlabe v jamke. (Fr. Kráľ);
opak. dlabávať, -a, -ajú;
dok. vydlabať
vydlabať, -e, -ú dok. (čo)
1. dlabaním vytvoriť: v. jamku, dierku; v. otvor do steny; náhrobok s vydlabaným menom (Šolt.); Čln si chceme vydlabať z kmeňa stromu. (Ondr.);
2. dlabaním odniekiaľ dostať: Tisícky ton rudy vydlabú ruky haviarov z labyrintu podzemného bohatstva. (Skal.) Chcel nožíkom vydlabať mozog z morčacej hlavy. (Krno); pren. Sústreďoval sa do seba, akoby chcel vydlabať zo seba všetko (Min.) dostať;
nedok. vydlabávať, -a, -ajú
vydlabať dk čo 1. dlabaním vytvoriť niečo, vyhĺbiť: (majster) do kamene djery wydlabal (DUBNICA n. V. 1729); exculpre marmore: z mramora wydlabati (KS 1763); (mládenec) osskliwe slowa a powerne figuri na cyprjske medi widlabal (VP 1764); concaure: wydlabati (CL 1777) 2. dostať von, vykopať, vysekať niečo: curum terris eruere: zlato ze zemj wydlabati (KS 1763); -ávať, -ovať ndk k 1: insculpo: wydlabáwam; concavo: wydlabugem (KS 1763) k 2: wodi wydlabáwagu kamenj (KB 1757) vymývajú; refodio: wykopáwam, wydlabugem; prosubigo: wykopáwam, wydlabáwam (KS 1763)