vydierač -a m. kto vydiera (význ. 2): padnúť do rúk v-a;
vydieračka -y -čiek ž.;
vydieračský príd.: v-é spôsoby;
vydieračsky prísl.;
vydieračstvo -a s.
vydierač -ča pl. N -či m.
vydierač, -a m. kto niečo násilím, podvodom, hrozbami vymáha, vydiera: kapitalistickí v-i; mäsiarski v-i (Heč.); Ľud pred cudzími vydieračmi prial by si záštity. (Hviezd.);
vydieračský príd.: v-á buržoázia, v-é poplatky;
vydieračstvo, -a, str. vymáhanie peňazí al. iných hodnôt hrozbami, vydieraním
vydierač [-dí-, -de-] m násilník, lúpežník: raptor: dráč, wyderáč (WU 1750); extortor: wydjrač; raptor: lúpežnjk, wydjrač (KS 1763); (pocestní) za gegich podlizuwanj draze platiti musegú widiračum (BN 1790)