vycvičený príd. kt. prešiel cvičením: v. pes;
vycvičene prísl.;
vycvičenosť -i ž.
vycvičený -ná -né príd.
cvičený ktorý isté vlastnosti, schopnosti nadobudol cvičením, tréningom; svedčiaci o tom • vycvičený: cvičené, vycvičené cirkusové zvieratá • trénovaný • vytrénovaný: trénovaný parašutista, letec, skokan; vytrénované telo • školený (op. neškolený): školený hlas • drezúrovaný (cvičený drezúrou): drezúrované tigre, kone
školený ktorý má (odborné) vzdelanie; ktorý svedčí o pravidelnom cvičení, tréningu, odbornom vedení (op. neškolený) • vzdelaný: nie je nijaký felčiar, ale človek školený, vzdelaný v medicíne • vyučený • vyškolený • kvalifikovaný (ktorý absolvoval náležitú prípravu na danú prácu, činnosť, povolanie a pod.): vyučený, vyškolený personál (op. nevyučený, nevyškolený); kvalifikované pracovné sily (op. nekvalifikované) • vycvičený • cvičený • trénovaný: vycvičené, cvičené, trénované ucho hudobníka; cvičený, trénovaný hlas
vycvičený p. vyučený
vyučený ktorý získal odborné vedomosti v učebnom odbore • školený • vyškolený (školením vyučený): vyučený, školený, vyškolený murár • vycvičený • cvičený (cvičením zdokonalený): vycvičený, cvičený hasič
p. aj vzdelaný
vycvičený príd. ktorý sa podrobil výcviku, vyučený, vyškolený: v. vojak, v. hráč; v. pes; Vycvičená som do každej roboty. (Tim.);
vycvičenosť, -ti ž.
vycvičený príd vyškolený, vyučený: sin mistrowski remesla kowackeho dostatecne w nem vicvičeni suce, mistrem chtel biti (CA 1647); wzacne kumssty stawa rezbar giž wiczwyczeny (BV 1652); žena w mrawoch spanila, wicwičena w čnosti (GV 1755); disciplinosus: wycwičeny (KS 1763); -osť ž vzdelanosť: René nepochopil visokej panni poníženosť, takú mravnosť, takú vicvičenosť (BR 1785)