Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vychovať dok.

1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí

2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov

3. vykŕmiť: v. brava;

nedok. k 1, 2 vychovávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vychovať ‑á ‑ajú dok.

vychovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

-ovať/613284 2.24: verbá inf. dok. 84644 zachovať/5394 vybudovať/4286 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zareagovať/900 uchovať/876 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zatelefonovať/531 (654/36935)

-vať/817165 2.01: verbá inf. dok. 104102 zachovať/5394 porozprávať/5018 vybudovať/4286 nazvať/3798 poďakovať/3574 zopakovať/2285 vypracovať/2179 pozvať/1828 darovať/1805 skontrolovať/1676 pomenovať/1667 zorganizovať/1618 spracovať/1612 zlikvidovať/1234 zrealizovať/1190 presťahovať/1171 vymenovať/1119 pochovať/954 zrekonštruovať/925 zotrvať/907 zareagovať/900 uchovať/876 vyrozprávať/851 odcestovať/843 zorientovať/837 vychovať/829 vybojovať/824 naštartovať/800 skoncovať/771 schovať/764 zaregistrovať/745 vystopovať/678 zabojovať/667 vyvarovať/656 zredukovať/654 vyprovokovať/652 vycestovať/629 ubytovať/606 dopracovať/600 prerokovať/581 skonštatovať/577 zaspievať/540 zatelefonovať/531 (781/43451)

okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hraduobsekaťosekať: obseká kus kameňaprikresaťpritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá

2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovaťvychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovaťvycibriťvycizelovať: vycibriť spôsoby správaniazošľachtiťvybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)


vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chovať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dochovávať zvieratá: ch. kone. dobytok, včely, brava;

2. (koho) živiť, opatrovať: chová dve siroty. (Tim.)

ch. hada na prsiach živiť zradcu, nepriateľa;

3. (čo, koho čím, ľud. i na čom) kŕmiť, živiť; dávať niekomu pokrm, stravu: ch. husi chlebom, ch. psa mäsom, dobre, zle niekoho, niečo ch., dobre chovaný brav; sluhov zle chováte (Tim.)

ľud. ch. niekoho na mlieku a mede veľmi dobre; hovor. chovať niekoho ako pavúka kŕmiť vyberanými jedlami;

4. kniž. (čo) prechovávať, mať k sebe: ch. (v sebe) obavy, nádeje, túžby; V hlave všelijaké myšlienky o budúcnosti chová. (Kal.);

opak. chovávať, -a, -ajú;

dok. k 1 dochovať, odchovať, k 2, 3 vychovať

|| chovať sa1 ľud. stravovať sa, byť niekde na strave: Choval sa u susedov. (Kuk.)


vychovať1, -á, -ajú dok.

1. (koho; čo z koho) cieľavedomým a systematickým ovplyvňovaním vypestovať také vlastnosti, ktoré vychovávateľ (al. spoločnosť) považuje za dobré: v. dieťa, žiaka; v. socialistického človeka; Vezie Tonka do škôl, aby mu z neho vychovali dobrého Slováka. (Taj.) Dobre si syna vychoval. (Ráz.) Vlado bol úzkostlivo vychovaný. (Urb.) Divadlo si vychovalo svoje detské publikum. (Pláv.)

2. (koho) poskytnúť niekomu odbornú prípravu: v. traktoristov, kombajnistov;

3. (koho; koho na čom) poskytnúť niekomu hmotné zabezpečenie, vyživiť, odchovať: Otec vychoval chlapcov na biednom chlebíčku. (Taj.) Vychovala som vás na vdovskom chlebe. (Skal.);

nedok. vychovávať, -a, -ajú


vychovať2, -á, -ajú dok. (čo) vykŕmiť: v. brava

vychovať dk
1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: to byla wule otce gegjch, aby wychowanj byli od ctihodneho muže (RUŽOMBEROK 1598); pryssle P. Gežjss do Nazarethu, wlasty swé, kdež byl wjchowan (SLK 1641); (Chiqvita král) se esste naposledi na kralowsky zamek, w kterem wichowany bil, (obzrel) (MS 1758); (chlapec) wychowan byl ten w klasstere ganskem (PeP 1770); který mne wychowal, podle geho wule musým pokračowat (AP 1771)
2. výchovou sformovať, naučiť, viesť: (o dieťati) aby w baznj boskeg wychowano mohlo byti k chwale gména twého swatého (BAg 1585); sjrotku wichowalj a k dobremu priwazalj (ŽILINA 1621); my zwrchu psaneg obcy wiswečugeme, že poctiwe gest wichowaly tento remeselnik mezj namj (H. KRUPÁ 1681 E); a me educatus est: gá gsem ho wychowal, wyučil (WU 1750)
3. opatriť, postarať sa o niekoho: na krestianskeho čloweka prinaleži, abi tak sebe y swe domacze mohol wichowati (TC 1631); wcul sa starat musim, gak ženu, ditky wichowat (SJ 1770); (syn) z remesla, ktere kona, dost težko sebe wichowat muže (BYTČA 18. st)
4. (o zvieratách) vykŕmiť: predal sem gednu krawu, kteru sme doma wichowaly (HRABOVKA 1726); sagino: na sádlo wychowati, wykrmiti (WU 1750); kupil sem si troge gehnat, wichowal gjch z krmom (BYTČA 1768); -ávať ndk k 1: obidwa, otecz y matka, sinuw wichowawagj (KoB 1666); alo: wychowáwam (KS 1763); educo: wychowáwam (AP 1769); k 2: dietky nasse podle boskeg wuole tweg wichowawali (BAg 1585); Buh Otec Nebesky wichowawat bude kisaszonku w praweg pobožnosti (MH 1712); obwiňowat w tom potreba geho rodičuw, že ho tak zle wichowali (DS 1795); k 3: alo: wichowawa (VT 1648); dogka pak wychowawagjci chowanca sweho prsmj pridaga (KoB 1666); educo: gjsti dáwam, wychowáwam (WU 1750); k 4: plativa mlynar žita quart 50 a z majera bravuv dvuch vychovava (BOJNICE 1614 U2); mjsto, kde se holubice wichowawagj, holubinecz se zowe (KoB 1666); vychovať sa dk
1. uživiť sa: w meste weliky nedostatek biwsse, na gedném myste wssetcy wychowat gse nemužu (PeP 1771); (František Marothy) stric bywsse, unho se wychowal (PUKANEC 18. st)
2. kde vyrásť, žiť niekde: Girik pri mne a mezy poddanimy mogimy wirastol y wichowal se (B. ŠTIAVNICA 1577); Rusnak se wichowal w Welkeg Diwine (PREDMIER 1601); ya som se na Patroweg Lehote narodil y wichowal (P. LEHOTA 1641); swedek narodil se y wichowal se w dedine Iwancsineg (V. ČEPČÍN 1721); v Nazaretu, tam se nás Kristus vichovál (HPS 1752); -ávať sa ndk k 1: ona (žena) tym statkem wladla do smrty swey a vžywala, wychowawagycz se (ŽILINA 1591); dost sskuod sem podyala, takže sotwa se wichowati mužem (TRENČÍN 1607); abj se knežj z obetj wjchowawatj mohlj (CS 18. st) k 2: naposledy nezapomynagicze y moge mesto, w kterem sem se až do ssedyn mogich wychowal (KRUPINA 1685); excresco: wychowáwam se (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vychovať: →speex →vorbis
ja si ťa vychovám je t'élèverai pour moi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu