vycediť dok. do kvapky vyliať al. vypiť: v. zvyšok vína z pohára
● expr. v. krv za niekoho, niečo obetovať život;
nedok. vyciedzať -a
vycediť -dí -dia vyceď! -dil -diac -dený -denie dok.
vycediť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.
cediť -dí -dia ceď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ prelievať cez cedidlo a tak zachytávať pevné časti; syn. preciedzať: c. mlieko; c. čaj, kávu; c. olej; pren. Veľké pokušenie cedilo kvapky blenu do môjho rozkolísaného srdca. [Z. Dônčová] vlievalo horkosť, roztrpčovalo 2. (čo) ▶ prelievaním zbavovať tekutiny; syn. sciedzať, zlievať: c. halušky, špagety; c. zemiaky; Mama cedila rezance. Úpenlivo nakláňala hrniec nad cedník. [H. Dvořáková] 3. neos. expr. ▶ silno a vytrvalo pršať: vonku cedí ako z krhly; celý týždeň cedilo 4. hovor. expr. (čo; ø) ▶ hltavo a vo väčších množstvách liať do seba tekutinu, obyč. alkoholický nápoj; syn. logať, slopať, strebať: c. vodu; c. víno, pálenku; Ponalieval im omšového a tí ho tak bezbožne cedili, že kostolník sa pohoršil nad ich papuľami. [V. Šikula] ◘ fraz. cediť krv bojovať, umierať v boji; cediť [slová] cez zuby neochotne, zlostne hovoriť; cediť slzy plakať ▷ opak. cedievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ ocediť, precediť, scediť, k 4 ↗ vycediť
cediť, -í, -ia nedok. (čo) zbavovať tekutiny tuhých látok a nečistôt prelievaním cez vhodné zariadenie (cedidlo, filter), filtrovať; zbavovať tuhé látky nepotrebnej tekutiny prelievaním cez vhodné zariadenie: c. mlieko, čaj, polievku; c. zemiaky, rezance
● c. slzy plakať; c. krv prelievať krv, umierať (obyč. v boji); c. slová cez zuby neochotne al. zlostne hovoriť;
opak. cedievať, -a, -ajú;
dok. ocediť, precediť, scediť; vycediť
|| cediť sa hovor. hojne tiecť, liať sa: voda sa cedí z niečoho; prší, len sa tak cedí; neos. celý deň sa cedilo silno al. i drobno pršalo; pot, krv sa cedí (potokami, cícerkom); slzy sa cedia
● neos. cedí sa z neho veľmi sa potí;
opak. cedievať sa;
dok. vycediť sa
vycediť, -í, -ia dok. (čo)
1. vyliať do kvapky: Matka pozrela, či Ivan všetko vypil, zbytok vycedila na muškát. (Greg.);
pren. expr. vypiť do dna: Ondro vycedil ešte raz prázdnu skleničku. (Taj.) Už sme vycedili aj poslednú fľašu. (Laz.)
● expr. v. krv za niekoho, za niečo obetovať život; vycedil by krv za niekoho obetoval by život;
2. nechať vytiect (obyč. po kvapkách): vycedené slzy (Ondr.); pren. V mladíckej nerozvážnosti chcel si vycediť život (Žáry) zabiť sa.
3. expr. zried. vysloviť, vypovedať niečo medzi zubami, precediť: Pančík vycedil len tak spomedzi zubov. (Jil.);
nedok. vyciedzať, -a, -ajú
|| vycediť sa vytiecť, povylievať sa po troche: Koľko potu sa vycedilo. (Hviezd.);
nedok. vyciedzať sa: More sa z Boky vyciedza (Kuk.) po troche sa vylieva.
vycediť dk čo vyliať, vytiecť: wíno ze sklenice bilo wicedené (BU 1795); wezmj kapra, wyczed z nieho krew do oczta (KuK 18. st); x. pren (Herodes) ostrim mečem djtek krew wjcedil (PoP 1723); x. pren tak Čachtička Alzbeta tolko panenskeg krwj nevine vicedila (KC 1791) preliala F. náb obetovať život za niečo, za niekoho: mnozy krew swu wicedili pro Krystowu wiru (GŠ 1758); Dáwid newinnu krew wycedil (ŽP 1788); kdo z was dostatočne wiloži ty ukrutne bolesti, ktere ukrižowany s tela sweho wicedil (MiK 18. st); vyciedzať ndk vylievať, prelievať: (hriešnik) znowu bi s neho (Spasiteľa) krew geho swatu wiciezal, na kríž pribigal (MS 1758)
vyciedzať p. vycediť