Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

vybočiť dok. odkloniť sa od priameho smeru: v. z dráhy, z radu

v. z normálnych koľají opustiť bežný postup;

nedok. vybočovať -uje, vybáčať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybočiť ‑í ‑ia dok.

vybočiť -čí -čia vyboč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


vybočiť sa -čí sa -čia sa vyboč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


vybočiť p. odchýliť sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bočiť, -í, -ia nedok.

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) vyhýbať sa niekomu, niečomu, strániť sa niekoho, niečoho: b. od ľudí, bočí od roboty vyhýba sa robote, je lenivý; Jeden od druhého bočí ako zlodej. (Jes.) Áno, pravda je, (Ivan) bočí, málo si všíma. (Fr. Kráľ)

2. uchyľovať sa od istého smeru, ísť do boku, odbočovať, zabočovať: Kozy bočili, hľadali kroviská. (Ondr.) Vytreští oči a bočí do svojej izby. (Al.)

3. nár. (na koho) zazerať, gániť: A ty naňho bočíš ako jasná strela. (J. Kráľ);

opak. bočievať, -a, -ajú;

dok. k 2 zabočiť, odbočiť, vybočiť


vybočiť, -í, -ia dok. odkloniť sa, odchýliť sa od pôvodného smeru: v. z dráhy; Kone vybočili z hradskej. (Vaj.) Marinka vybočila zo sprievodu. (Tat.); pren. Obrazotvornosť vybočila mu z básnicky bezpečných koľají. (Krčm.); žel. vybočenie koľajníc odklon od pôvodného smeru; hud. vybočenie dočasný prechod skladby do inej tóniny;

nedok. vybočovať, -uje, -ujú

|| vybočiť sa odkloniť sa, odchýliť sa, vysunúť sa von z pôvodnej polohy: noha sa vybočila; vybočené kolená (Jégé);

nedok. vybočovať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu