Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vybaviť dok.

1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l; v-li mu prijatie u ministra

2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta; v. stránky, v. cestujúcich

3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi

v. si s niekým (osobné) → účty;

nedok. vybavovať

// vybaviť sa

1. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo v-li

2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): v-la sa mu zabudnutá udalosť;

nedok. vybavovať sa

// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;

nedok. vybavovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybavovať ‑uje ‑ujú nedok.; vy­bavovať sa; vybavovať si

vybavovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.


vybavovať si -vuje si -vujú si -vuj si! -voval si -vujúc si -vujúci si -vovaný -vovanie si nedok.


vybavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vybaviť, -í, -ia dok.

1. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť, uviesť niečo do poriadku, zariadiť: Navštívil školu a vybavil rozličné veci. (Jégé); kopa nevybavených listín (Kuk.); A vedel by si to vybaviť, aby ma pridelili k tebe? (Laz.)

v. si s niekým účet urovnať si spor;

2. (koho, čo) vystrojiť niečím potrebným: Otec vie, že by ma mal vybaviť na cestu. (Al.) Priviezli sme stroje, ktorými bolo treba vybaviť fabriku. (Jil.)

3. (čo) odbaviť: Pokánie si ráno vybaví. (Šolt.);

nedok. vybavovať, -uje, -ujú;

zried. opak. vybavúvať, -a, -ajú


vybaviť sa, -í, -ia dok. (komu) objaviť sa, ukázať sa v predstavách niekoho, zjaviť sa: Pred očami sa mu vybavil obraz jeho ženy. (Krno);

nedok. vybavovať sa, -uje, -ujú


vybaviť si, -í, -ia dok. (čo, koho) vytvoriť si v mysli predstavy, obrazy o niečom al. o niekom, predstaviť si: Živo si vybavil v pamäti obraz neznámeho súdruha. (Krno) Vybaví si v mysli liptovské dediny. (Tat.);

nedok. vybavovať si, -uje, -ujú

vybaviť dk
1. čo vykonať, odbaviť, odrobiť (úkon, povinnosť): dilo, gake sy my, o, Bože mug, uložil, sem wibawil (KT 1750); poddany predepsanym spusobem oračku wibawiti nemohel (BELÁ 1773 U); komornik panštiny povinny jest vybavit 12 dni (Z. SLATINA 1793)
2. koho, čo oslobodiť niekoho, niečo: Panye, dusu moju vibavis zo vsoho zloho (DŽ 1752); abi nás z pekla vibavél, szina szvoho za nasz pustsél (HPS 1752); vybavovať ndk k 1: (zosnulá) kolkokrát do roka swu spowed umnie wibawowala (KT 1750); jaku robotu wibawujeme, guž w punctje tretim sme wipowidaly (PERNEK 1768)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vybavovať: →speex →vorbis
je však možné vybavovať est cependant possible de traiter
postupne vybavovať svoje vozidlá doter progressivement leurs véhicules
preto rozhodli postupne vybavovať donc décidé de doter progressivement
všetko vybavujete akosi veľmi rýchlo réglez les choses avec rapidité
žien a vybavoval im des femmes, dont il bibelotait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu