Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

vybaviť dok.

1. postarať sa o získanie al. uskutočnenie niečoho (obyč. úr. postupom); vykonať, zariadiť: v. si potvrdenie, pas, dôchodok, v. niečo osobne, telefonicky, v meste nič nev-l; v-li mu prijatie u ministra

2. uviesť do poriadku isté úr. veci (úkonmi vyplývajúcimi z prac. povinnosti): v. spis, agendu, posúriť v-enie žiadosti, nev-ená pošta; v. stránky, v. cestujúcich

3. vystrojiť (potrebným): dobre v-ené sídlisko, televízor v-ený tranzistormi

v. si s niekým (osobné) → účty;

nedok. vybavovať

// vybaviť sa

1. dokončiť (istý úkon, povinnosť ap.), odbaviť sa: na colnici sme sa rýchlo v-li

2. prísť opäť na myseľ, objaviť sa (v predstavách): v-la sa mu zabudnutá udalosť;

nedok. vybavovať sa

// vybaviť si vyvolať si opäť v mysli, prestaviť si: živo si v-l tú situáciu;

nedok. vybavovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybaviť ‑í ‑ia dok.; vybaviť sa; vybaviť si

vybaviť sa -ví sa -via sa vybav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


vybaviť si -ví si -via si vybav si! -vil si -viac si -vený -venie si dok.


vybaviť -ví -via vybav! -vil -viac -vený -venie dok.

nevybavený -ná -né príd. 1. admin. ▶ (o spise, listine) ktorý nie je úradnou cestou dovedený do poriadku, do konca, do hotovosti: nevybavená agenda, objednávka; priehradka s nevybavenou poštou; kôpka nevybavených sťažností; hromadia sa nevybavené žiadosti o určenie výživného; počet nevybavených spisov, vecí na súde klesol; inšpektori sa stretávajú s nevybavenými reklamáciami
2. ▶ (o človeku, klientovi) ktorý čaká, je v poradí na poskytnutie nejakej služby: nevybavení cestujúci v letiskovej hale; odpoveď nevybaveným žiadateľom; alarmujúce počty nevybavených reštituentov [HN 2010]
fraz. mať nevybavené účty mať s niekým nevyriešený spor, rozpor, konflikt
▷ ↗ i vybaviť

-aviť/88559 5.70: verbá inf. dok. 85493 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 spraviť/4153 objaviť/3840 prejaviť/3369 vybaviť/3271 upraviť/2388 napraviť/2242 opraviť/2137 zostaviť/1299 (59/11362)

-viť/121945 5.26: verbá inf. dok. 113293 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 navštíviť/6306 spraviť/4153 objaviť/3840 vysloviť/3504 prejaviť/3369 vybaviť/3271 stráviť/3188 obnoviť/3049 upraviť/2388 osloviť/2381 napraviť/2242 stanoviť/2223 opraviť/2137 oživiť/1481 (115/18329)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

2. p. odbiť 3


predstaviť si 1. urobiť si v mysli o niekom al. o niečom predstavu • vybaviť si: predstaví si, vybaví si rodinnú scénu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodný krajkniž. evokovať: evokovanie prežitých chvíľ

2. obyč. v 2. os. sa používa vo význame častice na vyjadrenie prekvapenia, senzačnosti a pod. • pomyslieť sizastaráv. povážiť: Predstav si, pomysli si, ako sa mohla taká vec stať!; povážte, moja starká má už deväťdesiat rokovuvedomiť si: Len si predstav, uvedom, aká to bude strata!


rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa


vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


vybaviť si p. predstaviť si 1


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiťvyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapaťzodrať: zošliapať si podpätokobdraťobšúchaťošúchaťvyšúchaťvydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptaťvyšmatlaťvyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiťvyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

2. častým chodením získať • hovor. vybehaťobstaraťzaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcťvykonaťvybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovaťvydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávaťpovykonávaťpovybavovaťpozaobstarávať (postupne)

3. p. absolvovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vybaviť, -í, -ia dok.

1. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť, uviesť niečo do poriadku, zariadiť: Navštívil školu a vybavil rozličné veci. (Jégé); kopa nevybavených listín (Kuk.); A vedel by si to vybaviť, aby ma pridelili k tebe? (Laz.)

v. si s niekým účet urovnať si spor;

2. (koho, čo) vystrojiť niečím potrebným: Otec vie, že by ma mal vybaviť na cestu. (Al.) Priviezli sme stroje, ktorými bolo treba vybaviť fabriku. (Jil.)

3. (čo) odbaviť: Pokánie si ráno vybaví. (Šolt.);

nedok. vybavovať, -uje, -ujú;

zried. opak. vybavúvať, -a, -ajú


vybaviť sa, -í, -ia dok. (komu) objaviť sa, ukázať sa v predstavách niekoho, zjaviť sa: Pred očami sa mu vybavil obraz jeho ženy. (Krno);

nedok. vybavovať sa, -uje, -ujú


vybaviť si, -í, -ia dok. (čo, koho) vytvoriť si v mysli predstavy, obrazy o niečom al. o niekom, predstaviť si: Živo si vybavil v pamäti obraz neznámeho súdruha. (Krno) Vybaví si v mysli liptovské dediny. (Tat.);

nedok. vybavovať si, -uje, -ujú

vybaviť dk
1. čo vykonať, odbaviť, odrobiť (úkon, povinnosť): dilo, gake sy my, o, Bože mug, uložil, sem wibawil (KT 1750); poddany predepsanym spusobem oračku wibawiti nemohel (BELÁ 1773 U); komornik panštiny povinny jest vybavit 12 dni (Z. SLATINA 1793)
2. koho, čo oslobodiť niekoho, niečo: Panye, dusu moju vibavis zo vsoho zloho (DŽ 1752); abi nás z pekla vibavél, szina szvoho za nasz pustsél (HPS 1752); vybavovať ndk k 1: (zosnulá) kolkokrát do roka swu spowed umnie wibawowala (KT 1750); jaku robotu wibawujeme, guž w punctje tretim sme wipowidaly (PERNEK 1768)

Zvukové nahrávky niektorých slov

mimovoľne vybavilo v mysli instinctivement dans son esprit
vybavia svoje kontrolné orgány équipent leurs autorités de contrôle
vybaviť terminály pre cestujúcich doter les terminaux pour passagers
žiadosť sa musí vybaviť demande doit être traitée

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu