vybiť -je -jú dok.
1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú
2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz
3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby
4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu; v. jamu na ceste
5. takto poškodiť: v-tý asfalt
6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor; hovor. v. poistku spáliť
7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň
● expr. v. niekomu niečo z → hlavy;
nedok. k 2 – 7 vybíjať -a
● → klin klinom v.
// vybiť sa
1. stratiť elektr. náboj: batéria sa v-la
2. expr. dostať voľný priebeh, uvoľniť sa: zlosť sa nemá kde v.;
nedok. vybíjať sa
vybíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
vybíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
vybiť, -ije, -ijú dok.
1. (čo) vyraziť, rozbiť, vytĺcť: v. okná; v. niekomu zuby, oko;
2. (koho) nabiť, zbiť, vymlátiť: Richtár vybil richtárku. (Jil.) Niekedy ťa vybijú, ale nie veľa. (Ráz.)
3. (koho, čo) vyvraždiť, vyhubiť, pobiť: Zostalo nás niekoľko rodín, ktoré nestihli vybiť. (Jégé) Boli časy, že vybili všetkých divých psov. (Jil.)
4. (čo) vytepať, vyraziť: I rok stavby vybil na štít. (Pláv.) Číslo bolo vybité na dverách. (Jégé)
5. (čo) bitím, udieraním dať niečomu istú podobu; pren. Domy vybili na to isté kopyto (Kuk.) sú rovnaké.
6. (čo) udieraním, tlčením, bitím vyhĺbiť: v. dieru do zeme; Voda padala do vybitej jamy. (Fr. Kráľ)
7. (čo) udieraním opotrebovať, vytĺcť: vybitá cesta; vybité koľajnice (Jil.);
8. expr. (čo komu z čoho, čo z koho) dostať, odstrániť odniekiaľ, vytĺcť: v. niekomu niečo z hlavy; To už z Ďurka na vojenčine vybili. (Taj.)
9. expr. (čo) dať niečomu voľný priechod, uvoľniť (o citoch): v. vášeň, vitalitu, v prebytočnú energiu, v. temperament;
10. el. tech. (čo) znížiť napätie elektrického prúdu: v. akumulátor; hovor. v. poistku spáliť;
11. strel. (čo) vybrať nevystrelené náboje zo zbrane al. ich naprázdno vystreliť: v. pušku, guľomet;
12. expr. zried. (čo z koho) dosiahnuť u niekoho niečo, vyťažiť, vytĺcť: Bol by som nerozumný, keby som nehľadel čím najviac vybiť zo župana za moje odstúpenie. (Jégé);
nedok. k 1, 3-11 vybíjať, -a, -ajú
|| vybiť sa
1. (o citoch) nájsť si voľný priechod, uvoľniť sa: Zlosť našla cestu, ktorou sa mohla vybiť. (Hor.)
2. el. tech. stratiť napätie: akumulátor sa vybil; hovor. poistka sa vybila spálila sa;
vybíjaný [-ja-, -je-] príd ozdobený drahokamami alebo kovovými ozdobami: gest geden ornat brunatny wibýgený (VARÍN 1611); gest wybigenyho aksamitu rozlicžnych barew (P. BYSTRICA 1612); oblyeczka turecka na wankuss hodna s kwety hedbabnymy wibigana (KRUPINA 1690); wrata duplowane, železnymy hrebikj wibygane (M. JÁN 1697); anaglypha: wybjgane nádobi (KS 1763) vybíjať p. vybiť
vybiť dk 1. koho, čo vymlátiť, vytĺcť, rozbiť; vyraziť niekoho, niečo: extrudo: wybiti (WU 1750); prudki witer a kamenecz prezretu psseniczu docela wibil (BYTČA 1767); (Likurgovi) že mu gakísi mládenec oko wibil (BN 1789); (prenasledovatelia vykrikovali) wibime obloki a wiwlačme gjch wen (BYTČA 18. st); ma se opáčiti, zdaliss gsau dobre (snopy) wibite (NN 18. st) F. z hlavy v. čo spôsobiť zabudnutie niečoho: čeho nemužess dogjti, lépe to z hlawy wybyti (SiN 1678); (biskup) mu umel wssecko pochybowánj z hlawy wybiti (Karolovi) (SH 1786) 2. koho zbiť niekoho: (Jan Skalkij) za dum macochu wibil (ŽILINA 1620); gedneg Polcze, kdy gu kapitan wybil, dano den 10 (TRENČÍN 1693); zida mass vibit sochorem (KC 1791); kacmarka ho gako hanowatu metlu wibila (JARABINA 1795) 3. koho, čo vyhubiť (zabíjaním) niečo: (Gabor) mog statok wssecko wihnal a wibil strelamy a galgamy (LACLAVÁ 1706) 4. čo vykonať pribitím niečo: (Andrassowy) nad wrati ffarskymy tysycz ssindlja wybyly; platil som cimrmanom, cuo ssinglia na dolnu branu wibili, fl 5, d 10 (ZVOLEN 1640); ( 1679); (p. Zaturecky) dal wybity na dwe tisjc ssindola (ZÁTURČIE 1761) 5. čo obiť niečo: pri kassdom mline spodok okolo kamenou dobre bol doskamj wibitj (KRUPINA 1755) 6. koho vylákať, vyhnať niekoho: elicio: domo aliqvem elicere: z domu nekoho wybiti (KS 1763) 7. komu čo vydeliť, dať niekomu dedičský podiel: (manželka) penizmy aby byla wibyta a oddelena; ostatnie wecy, aby manzelka tretynu byla wybyla (ŽILINA 1561); ( 1598); vybíjať ndk 1. k 1: elicio: wibigam (AS 1728); elido: rozbjgam, wybjgam (KS 1763); (úroda) na chotaroch každy rok jich kamence a dašde wybijaju (W. ZUBRZYCA 1776) 2. k 3: vy zvyklj ste hore hronom chodjvat a čzely wybygat (LIPTOV 1706); newybjget wčely (GO 1792) 3. k 4: britffar dobru britffu ukuge, on swoge meno na neg wibiga (MS 1758); incudo: wražam, wybjgam obraze (KS 1763); excudo: wybigam, wykuwam (AP 1769) 4. česať (vlnu): pecto: wybigam wlnu (KS 1763); vybiť sa dk dostať sa von z niečoho: eluctor: elutari nives et per nives: wybiti se z snehu (KS 1763); vybíjať sa ndk: erumpo: wydjram se, wybjgam se; eluctor: wybjgam se (KS 1763)