vyžať -žne -žnú dok. (kosákom) vykosiť: v. všetku trávu; v. kus medze;
nedok. vyžínať -a
vyžínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.
kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze
vyžínať p. kosiť
vyžať, -žne, -žnú, -žal, -žatý, rozk. -žni dok. (čo) celkom pokosiť, vykosiť, obyč. kosákom: Ženy vyžali (trávu). (Taj.) Tráva je už vyžatá. (Heč.);
nedok. vyžínať
vyžínať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. kosákom kosiť, vykášať: v. trávu, obilie, ďatelinu; Mara odišla vyžínať zelenú krmu. (Laz.)
2. poľov. v. hniezda pri kosení vyberať, pohýnať z miesta;
dok. k 1 vyžať
vyžínať ndk čo kosákom kosiť, vykášať: trawu pak magerka ma wižinat, na mlade telcze k chowany (K. N. MESTO 1690 E); pakly by se na zensku osobu dosweczylo, ze by obylye zala, neb trawu wyzynala, aby w trliczi sedela (VISOLAJE 1692); malo y nassy gazdowia wižinagu (KRUPINA 1737); p. Z. Antalka dala wyžinati trawu z tohože sadu (ZÁTURČIE 1761); (hospodár, sedliak) samé brázdi nagrpw wižíná (BN 1790)