vyštvať -e -ú dok.
1. štvaním vypudiť, vyhnať: v. zver z úkrytu
2. expr. prenasledovaním ap. prinútiť odísť: v-li ho z podniku, nedať sa v.
vyštvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok.
vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť
2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)
3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3
vyštvať p. vyhnať 1
vyštvať, -štve, -štvú dok.
1. štvaním odniekiaľ vypudiť, vyhnať: Z hôr vybehuje vyštvaná zver. (Fr. Kráľ)
2. expr. (koho) prenasledovaním prinútiť niekoho, aby niečo opustil, aby odniekiaľ odišiel; vyhnať: Vyštvali ho z domu. (Jégé) Kričal na riaditeľa, že sa nedá vyštvať. (Karv.)
vyštvať dk objaviť, preskúmať, vyskúmať: tak gsau wjsoke a wjwjssene [:wecj nebeske:], že žaden člowek ge dostatečne nemuže wjrozumetj a wysstwatj; gsau y pronikawj [:angele:], takže y tagne wecy mohu wysstwatj (CS 18. st) vyštvínať ndk: mnohjm se to trefuge, co nekdj onomu astrologowj aneb hwezdarowj, kterižto zbitečne wysstwinagice hwezdj, upadel do yamj (CS 18. st)