Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss hssj un

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora; voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyše predl. s G, prísl. i čast.

vyše prísl. i predl. s G i čast.

-e/22989619±26198 2.92: partikuly 1630229→1630257
+2704
−3773
nie/501861 ešte/295899 práve/106136 ale/101623 určite/60326→60331±2 vlastne/53902 zrejme/45995 samozrejme/39946 navyše/34016 pravdepodobne/29420 približne/28124 hlavne/27387→27430
+35
−25
vyše/25544 (82/280030)

-e/22989619±26198 4.66: prepozície nevok. 672441 pre/634669 vrátane/21202 skrze/4940 vyše/4562 hore/4518 ohľadne/1136 dole/335 poniže/330 povyše/265 navyše/203 včítane/196 niže/82 (1/3)

-še/197984±37: partikuly 59560 navyše/34016 vyše/25544

-še/197984±37 3.81: prepozície nevok. 5030 vyše/4562 povyše/265 navyše/203

nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyšhovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšokna dôvažokhovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablkánespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritompopritomokrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúčeeštek tomuešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klamezastar. nadto (Matuška, Smrek)fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho)nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok


povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachádzajúcej sa nad niekým al. niečím (op. poniže) • vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreňhore (op. dolu) • vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studničkazastar. pozvýš (Laskomerský)

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto al. polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho al. niečoho (op. poniže) • vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien


príliš nad náležitú, primeranú mieru • veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľalprílišnepriveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahujenadmierumimoriadneneobyčajnezried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrnýpriveľahovor. expr.: neúrekomvyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje


priveľa veľmi veľa • primnoho: má priveľa, primnoho robotyprílišhovor. primoc: príliš, primoc si od toho sľubujenadmieruzried. nadmier: fajčí nadmieruhovor. až-až, pís. i ažaž: je toho na ňu až-ažhovor. expr.: neúrekomvyše práva: bolo ich tam neúrekom, vyše práva

p. aj veľa


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto (op. niže) • povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička

2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže) • viac akoviacej akonad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákovnespis. cez

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • navyše (čoho)nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov

4. p. povyše 1, 2

vyše
I. predl s G vyj.
1. miesto, hore, vysoko, nad, ponad, povyše: zahrady, ktere su wyze wsy (L. JÁN 1480 SČL); od Michala Ssuwady kupyl wysse Bukowyny geden kus (MARTIN 1650); wisse kwassowskeho mlina geden kusek w poli (KVAŠOV 1711); že pomimo toho brodu wjsse haty a njže luk, asj na gedno zahodenja nikdy wjceg brodou nepamata (ŽILINA 1721); ked som ga hussy pasala, wisoko sem sa kasala, eg wisse kolena, bola tam lučka zelena (KC 1791)
2. vyššiu hodnotu, viac ako, viac ako treba: gemu to zadrzal bez prawa wysse czasu (ŽK 1473); kdo wisse driečneg sumy užery widyera, ne zweritel, ale užernik (KoB 1666); swedek tu až do člowečenstwa zrastol a wisse dwacjaty rokou ustawične tu biwal (ŽILINA 1721); preco sa wisse možnosti starass, bídi k bídám wždi pridáwáss (BR 1785); zawistliwy ďabel čloweku raddu dáwá, aby se wysse syli postil; nepráwosti mé rozmnožili sa wysse wlasúw hlawi még (BlR 18. st);
x. pren widim, že ge wečnost wisse meg wtipnosti (GŠ 1758)
L. v. toho ba čo viac, naviac, okrem toho: to pak, wisse toho a krome tochto, co pozustawa hory aneb drewa, tie luky dostaly se Matthiassowy (ZVOLEN 1567); do pol woza bilo tekwycz a krem toho do pol woza kapusti a wisse toho y we wreczyach bilo kapusti mnoho (KRUPINA 1694)
F. ktery sluha swoge pysky wisse nosa nosy, temu pán nesmi rozkázať, ale prosiť mosy (GV 1755) je nafúkaný, pyšný
II. prísl
1. hore, vyššie: k tomu wssecki hrýchi gine, genž společne slugu nemé, zawrhnuť máss, yak o tom wýsse gedným slowem: nezesmilňýss (CC 1655)
2. viac: ssedesat, y wisse dobitka muže se wichowat (LIETAVA 1740); gačmen tež po zlatem, po dwa grossj y wisseg (RAKOVICE 1747)
III. čast vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: (Telemachos) hrube a wisse sto ročnj gedle gednu ruku uchopiwsse (PT 1796); Martin sa ponosuge, že geho brat Iano wzal sena wisse dewet wozow (PONIKY 1797)

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum VYŠE MESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
DOBŠINÁ; VYŠNÝ HÁMOR (DOBŠINÁ)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jamščik sa vyše et l'iemschik mirent plus de
pobudol vyše šesť týždňov passai plus de six semaines
hodný vyše osemdesiat représentent plus de quatre-vingts
vyše dvadsať rokov plus de vingt ans
vyše sto míľ plus de cent milles
vyše pätnásť stupňov severnejšie plus de quinze degrés au nord
vyše tisíc kilogramov zlata plus de mille kilogrammes d'or
zaplatil vyše tisíc frankov payé plus de mille francs
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu