Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa; v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu; v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

nedok. vynímať -a;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyňať vyjme vyjmú vyjmi! vyňal dok.

vyňať vyjme vyjmú vyjmi! vyňal vyjmúc vyňatý vyňatie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

4. p. vziať 1, 3


vyňať 1. p. vybrať 2, odstrániť 2 2. p. vynechať 1


vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať


vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesukniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahyodstaviť: odstavenie strojavyňaťvyčleniťodstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovaroddeliťodstrániťvyčleniťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky


vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiťvytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nosvypučiť: vypučiť brucho, prsiapredsunúť: predsunutá hliadkavyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorkuvyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík


vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybraťvyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiťvytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovaťpovyberaťpovyvliekaťpovyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúťnapnúťnatiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieťrozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovaťpovypínaťponapínaťponaťahovaťpovystierať (postupne, viac vecí)

3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyňať, vyjme, -mú, vyňal, vyňatý, rozk. vyjmi dok.

1. (čo) vziať, vybrať, dať odniekiaľ von: Vyňal z vrecka vesty hodinky. (Zúb.) Ivan vyjme fajku z úst. (Heč.)

2. (čo) odstrániť odniekiaľ: v. smeť z oka, v. obličku; Chce o veci chladne uvažovať, ale sťaby mu bol ktosi mozog z hlavy vyňal, je prázdna. (Urb.)

3. (koho, čo) vylúčiť z nejakého opatrenia al. tvrdenia ap., urobiť výnimku s niekým, pri niečom: Seba vyňala spod obvinenia. (Kuk.) Z toho všetkého bol Vuk vyňatý. (Hor.);

nedok. vynímať

|| vyňať sa zried. vylúčiť sa z nejakého opatrenia, urobiť výnimku pri sebe: Či ty jediný chcel bys’ sa vyňať spod zákona? (Kuk.)


vynímať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) vyberať, brať, dávať odniekiaľ von: Zo stolíka vyníma fotografiu. (Kuk.)

2. (čo) odstraňovať odniekiaľ: v. niekomu obličku, žalúdok;

3. (čo) uvádzať, citovať istý výňatok z nejakého spisu, z reči: Vynímame z neho (z referátu) niekoľko konštatovaní. (Mráz)

4. (koho, čo) vylučovať z nejakého opatrenia al. tvrdenia, robiť výnimku s niekým, pri niečom: Ondrej začal zaznávať život a nevynímal z toho ani seba. (Krno) V celej dedine niet človeka, nevynímam ani pána richtára, ktorý by ho po mene znal. (Kuk.);

dok. vyňať

|| vynímať sa

1. byť nápadný, bádateľný, vynikať: V celom zástupe vynímali sa ako biele vrany traja starci. (Zúb.) Anna nápadne vynímala sa zovňajškom. (Gab.)

2. zried. robiť výnimku pri sebe, vylučovať sa z niečoho: Nevieme udrieť na pravý, živý nerv ľudu. Ja sám nevynímam sa. (Vaj.) Nuž veď sa len rátaš i ty medzi nás? A či sa vynímaš? (Kuk.);

dok. k 2 vyňať sa

vyňať dk
1. čo vybrať, vziať, dostať niečo odniekiaľ von: owcze wyniawssy s pecze dali na stul y gedli sme gich (BUDATÍN 1577); Barlobassowi, kdy ditie z zachodu wynial, dano mu d 25 (TRENČÍN 1587); Mattyass, wjnawsse ze zanyadrya list, čytal (S. BELÁ 1664); wezmy gedno na twrdo uwarene wayce, wigmy s neho žltek (OCh 17. st); Schwanczarowi z Dluhossom, čuo trubu staru z ribnika winali, den 5 (ŽILINA 1709); když (Talemon) winial swičku, poznal princa (NHi 1791); stepi, moga žena, cso sj sama posadila, sama winala (PUKANEC 18. st)
2. čo odstrániť niečo odniekiaľ: kamenek do strewice wpadli, newigme li se, tlači (KoA 17. st); examenowany učen priznal se dobrowolne, že z čapow dwere winal a orechy bral (PONIKY 1794); strilku lekarj zadnim spusobem nemohlj winat (Káz 18. st); Pavel tri razi prosil Boha, abi mu z tela vinal pokuszeni (SS 18. st)
3. koho, čo vylúčiť z nej. opatrenia, urobiť výnimku s niekým, pri niečom: (aby nikto) w kostky a w karty nehral, wimem sluzebnikuw, panuw aneb zemanuw (P. BYSTRICA 1506); tye role tenze Jano z czyzych ruk gest wynial a wyplatil (ŽILINA 1567); žadna smluwa, žadna prisaha nižšj wrchnostj učinena neni tak mocná, aby te mohla winjatj z poslušnostj (MV 1676); zeme otnje winali se extra divisionem a mezi dwe siroti se podelili (KRUPINA 1691); (kramari) kdy poprve se svym tovarem sem prichazeji od tak nazvaneho krstu skrz privilegium neb jinak vynati a slobodni nejsu (CA 1706 CM); zaspali tuze všecci, aňi strážňíkuv ňevijmúc (BR 1785)
F. meum gestat animum: z vst mi wyňal (KrG 1704) práve som to chcel povedať; recursat hoc animo: nemožem toliko wynati to z mysli (KS 1763) zabudnúť na niečo

národné regulačné orgány vyňali les autorités de régulation nationales exemptent
rozhodnúť vyňať z ustanovení décider d'exempter des dispositions
sa môžu vyňať tieto suivantes peuvent être exclues
sa tiež rozhodnúť vyňať également décider d'exempter
úplne alebo čiastočne vyňať exempter totalement ou partiellement
vyňať výdavky z financovania exclure des dépenses du financement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu