vyústiť -i dok.
1. (ústím) prejsť do iného priestoru, vústiť: rieka v-i do mora; podchod v-i na námestie
2. dospieť do istého stavu, vyvrcholiť: štrajk v-l do demonštrácie; v-enie deja (do konfliktu);
nedok. vyúsťovať
vyúsťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok.
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
ústiť končiť sa v ústí niečoho, prechádzať do ústia: dolina ústi do mora • vyúsťovať (prechádzať do iného priestoru al. stavu): ulica vyúsťuje do námestia; hádka vyúsťuje do ostrého konfliktu • vlievať sa • vtekať • mať ústie (o rieke al. vôbec o tečúcej vode): Váh sa vlieva, vteká do Dunaja; rieka má ústie v oceáne; kanál vteká do potoka
vyústiť, -i, -ia dok.
1. prejsť do iného útvaru, priestoru ap.: Dolina vyústila na cestu. (Ondr.)
2. kniž. (v čo, v čom) dospieť k niečomu, vyvrcholiť v niečom, skončiť niečím: Štúr nevyústil v monizme. (Krčm.) Bolestné zasyčanie vyústilo v hlasitý plač. (Letz);
nedok. vyúsťovať, -uje, -ujú