vtlačiť dok.
1. tlakom, tlačiac dostať, umiestniť: v. výplň do škár, v. auto do dvora
2. tlakom utvoriť, vytlačiť: v. na ruku znak zubov
● kniž. v. niečomu pečať osobitosti, novoty ap. (do)dať osobitý ap. ráz;
nedok. vtláčať -a
// vtlačiť sa tlakom, tlačiac sa vniknúť: kolesá sa v-li do blata zapadli; nasilu sa v-l do dverí vtisol;
nedok. vtláčať sa
vtláčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie, vtlačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
vtláčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa, vtlačovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok.
pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkať • tlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufra • tisnúť • tiskať • tískať • vtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električky • expr. džgať: džgá tabak do fajky • napchávať • expr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženky • vpravovať • vpratávať: vpravovať do diery otravu
2. p. kŕmiť
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískať • pritláčať • tlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dvere • vtláčať • vtískať • pchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniaz • strkať: strká do vrecka zvyšok jedla • tískať • tiskať: tíska tekvicu do vody
2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera pery • stláčať • stískať: stláča, stíska v ruke hračku
3. p. tlačiť 2
vtláčať, vtláčať sa p. vtlačiť, vtlačiť sa
vtlačiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho, do čoho, kam) tlakom niekam dostať, vopchať, vtisnúť: Adela vtlačila tvár do podušky. (Vaj.) Tomčík istým pohybom vtlačil klin do otvoru. (Hor.) Mišo vtlačí si širák na čelo. (Gráf)
2. (čo komu) nanútiť, vnútiť: Vládnúcej vrstve podarilo sa vtlačiť pracujúcemu ľudu pocit menejcennosti. (Brez.)
● kniž. v. niečomu pečať niečoho dať istý charakter;
nedok. vtláčať, -a, -ajú i vtlačovať, -uje, -ujú
|| vtlačiť sa (kam) vtisnúť sa, vopchať sa, vstrčiť sa: Vtlačil som sa do kúta vagóna. (Vaj.);
nedok. vtláčať sa i vtlačovať sa
vtláčať p. vtlačiť
vtlačiť dk 1. čo do čoho, komu tlačiac dostať nbiečo niekam, vtisnúť: (črevo) ze ssatečku wnutr wtlač (RT 17. st); strewo w zadku wysslo-ly by, polož naň (ocot) a wtlacz (HL 17. st); imprimo: wtlačiti (AP 1769); katowe trnowu korunu (Kristovi) wtlačzeli (WS 18. st) F. nohi do železa vtlačiť (BR 1785) nasadiť okovy 2. čo kam tlakom utvoriť, vytlačiť niečo: cez zem wozowa czesta wtlačzena bila (s. l. 1730) F. inculcare animis: wtlaciti do mysli (KS 1763); tito wecy máss sobe náležite do umislu wtlačiti (VP 1764) zapamätať si F. ó, pane, wtlac nam nini swug krjz do srdce nasseho; (človeče) pros spasitele tweho, aby on obraz lasky sweg wtlacil w srdci nassem (PI 1749) v. niekomu pečať, dať istý charakter; -ovať, vtláčať ndk 1. k 1: (žerucha) strevo wyssle z zadku wtlačuge sedenym na nem (HL 17. st); inserto: wtlačugem; contrudo: wtláčám (KS 1763) 2. k 2: imprimo: wtláčám, pečatjm (KS 1763); imprimo: wtlačugi (CL 1777) F. birmovánj wtlačuge dussi newymazatedlný znak (WK 1779) ovplyvňovať niekoho na celý život; vtlačiť sa dk zmestiť sa: (mnísi) do gedneho žalaru wssechnj wtlačit se nemohly (VP 1764); x. pren (učeníci) su ocel, ne vosk, abi se do nich S. D. vtlačil (SS 18. st) osvietiť; -ovať sa, vtláčať sa ndk k 1: intrudo: wtláčám se (KS 1763); woda z potagemnu diru se wtlačuge (do ssifu) (GK 1779)