Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vtisnúť -e -ú -sol dok.

1. vtlačiť (význ. 1): v. prsty do hliny; v-li ho do kúta zatisli

2. nanútiť, vnútiť, natisnúť: v. niekomu tašku s výslužkou; v-l sa mu za spoločníka;

nedok. vtískať -a

// vtisnúť sa vtlačiť sa: v. sa do autobusu, medzi ostatných;

nedok. vtískať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vtisnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; vtisnúť sa

vtisnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutý -snutie sa dok.


vtisnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť savsunúť savliezťzaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameňvstrčiť savtisnúť savtlačiť savopchať sašuchnúť (sa)všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do dieryvšmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštinyvošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánokvtiahnuť savsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vakuexpr.: vliezťzaliezťšupnúťšupnúť sašuchnúťšuchnúť savšuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinuexpr.: vstrčiť savopchať savtisnúť savtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

3. vkradnúť sa, vojsť 1


vnoriť 1. dať pod hladinu • ponoriťpotopiťvhrúžiťpohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vodyzanoriťzried. zahrúžiť

2. dať do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriťvboriťzaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do poduškyvhrúžiťponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkouzanoriťzried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasovvtlačiťvtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehuvryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme


vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť savstrčiť savliezťzaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinuvtisnúť savtlačiť sazried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kútavtesnať sa: do auta sa vtesnali šiestiexpr.: vpichnúť sašuchnúť savšuchnúť saštúriť savštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnuvsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľnatisnúť sanatlačiť saexpr.: vteperiť sanapchať savtrepať savpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člnakniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

p. aj vojsť

2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa


vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnostivnútiť savtisnúť sanatisnúť savtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domuexpr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dniexpr.: vdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nichvlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tisnúť, -ne, -nú, tisol nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) posunovať (pred sebou), tískať, tlačiť: t. vozík, bicykel; Tisne ho [Petra] k dverám. (Stod.) Tisneme do pretrhnutia, ale všetko bez výsledku. (Taj.); pren.: [Búroš] súhlasil s mnohým, čo tislo človečenstvo napred. (Jégé); hovor. t. niekoho al. niečo do popredia vyzdvihovať;

2. (koho, čo, k čomu, ku komu, na čo, na koho, o čo, o koho) vyvíjaním tlaku pritláčať, pritískať, tlačiť: Tisne líčko ku poduške. (Šolt.) Tisne chlapča k sebe. (Ráz.-Mart.) Tisne obe ruky na hruď. (Tim.) Tisol horúcu hlavu o železo vyhýbadla. (Vaj.)

3. (čo do čoho, na čo) nasilu dávať, vtláčať, tlačiť, vtískať: Tisol mu päť grajciarov do dlane. (Taj.) V žilách sa mi rozliala slabosť zmiešaná s neznámou nežnosťou, ktorá mi tisla slzy do očú. (Zúb.) Pery Eline tisli na zožltnuté listy starej knižočky čisté bozky. (Vaj.) Čo ma vždy s tou Ančou tisnú do rovnej čiary? (Tim.) prirovnávajú.

mechúr do vody t. zbytočne sa namáhať; hlavu tisnúť do piesku (Kuk.) nechcieť vidieť skutočnosť;

4. (čo) stískať, zvierať: Chytil Ondreja za ruku a vrele mu ju tisol. (Kuk.) Cigán tisol husle bradou, až jačali. (Kal.) Otcovsky nám dlaň tisne. (Len.)

5. (koho, čo) nútiť k niečomu, natískať, vnucovať niekomu niečo. tlačiť niekoho do niečoho: Treba ich tisnúť do všetkého. (Tim.) (Težaka) treba viesť k dobrému, tisnúť neraz i nasilu. (Kuk.) Ako začali tú maďarčinu tisnúť, zostával s deťmi do dvanástej. (Taj.);

dok. k 2 pritisnúť;

k 3 vtisnúť;

k 4 stisnúť;

k 5 natisnúť

|| tisnúť sa

1. s námahou al. násilím sa niekam dostávať, tlakom si vynucovať priestor, tlačiť sa niekam, predierať sa, prenikať: Gajdošík sa tisol stále vpred. (Ondr.) [Chlapci] sa tisli ku dverám. (Min.) Fialky tisli sa zo zeme. (Vaj.) Fúziky sa mu tisnú (Taj.); pren. Tisne sa mi do známosti (Bedn.) vtiera. Čo sa ten človek tisne do mojich veci (Jégé) starie.

slová sa mu tisli na jazyk chcel niečo povedať; otázka sa mu tisla na jazyk, na pery chcel sa spýtať; myšlienka sa mu tisne do hlavy (do umu) stále na niečo myslí; slzy sa mu tisnú do očí chce sa mu plakať; kniž. t. sa do popredia a) snažiť sa získať vedúce postavenie; b) vyzdvihovať svoju osobu; krv sa mu tisla do tváre (Ondr.) červenal sa; expr. už sa mi (niečo) nosom tisne (Jes.) už mám (niečoho) dosť, nechcem už (niečo);

2. (ku komu, k čomu) pritláčať sa, tlačiť sa, pritískať sa, túliť sa: Na parkete sa tisli k sebe páriky. (Štef.) Uličky so záhradami sa útulne tisnú k sebe. (Greg.) Zvieratá sa tisnú jedno k druhému. (Tat.)

3. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tlačiť sa: Ženy sa tisnú okolo postele. (Ráz.) [Ľudia] sa tisli okolo stolov. (Bedn.) Dužičanom sa odnechcelo tisnúť sa v otcovských hlinených chalupách. (Tat.);

dok. k 2 pritisnúť sa, k 3 natisnúť sa


vtískať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho do čoho, kam) vtláčať, strkať, pchať: Jablká vtískam do vrecka. (Al.) Eva vtískala hlavu hlbšie do podušky. (Jil.); pren. Poddaných vtískajú do zverského položenia (Jégé) privádzajú.

2. (čo komu) vnucovať, nanucovať: Národu vtískali novú vieru. (Škult.); pren. Horský kraj vtíska do myšlienok spomienky (Fr. Kráľ) vzbudzuje;

dok. vtisnúť

|| vtískať sa (do čoho, kam) pchala sa, tlačiť sa: Janko vtískal sa do vyhnitej diery. (Gab.); pren. Nerada sa vtískam do cudzích vecí (Vaj.) nerada sa starám o cudzie veci;

dok. vtisnúť sa


vtisnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. (čo, koho do čoho, kam) vtlačiť, vstrčiť, vopchať: Do ruky mu vtisli horiacu sviecu. (Taj.) Kamaráti nasilu vtisli Pavla dnu. (Jégé)

2. (čo komu) nasilu dať, vtlačiť: Niko vtisol Katici dlhý bozk. (Kuk.) Rodičia mi vtisli na uši starú barnicu. (Taj.); pren. Načo ste mi ju (Iľu) na krk vtisli? (Tim.) nanútili.

kniž. v. niečomu pečať niečoho dať niečomu istý charakter;

nedok. vtískať

|| vtisnúť sa (do čoho, kam) vstrčiť sa, vopchať sa, vtlačiť sa: Niko sa vtisol do kúta divána. (Kuk.); pren. Horovič sa vtisol do úzadia všelijakých úradov (Urb.); dostal sa;

nedok. vtískať sa

vtisnúť [-s(k/t)n-] dk
1. čo kam, do čoho vtlačiť, vstrčiť niečo niekam: korunu trnowú wtyskli (Ježišovi) (CC 1655); Isstwana luka do ginssieho tala bila wtisnuta (D. JASENO 1674); wezmy florum cyani a wtisnj ho teplymy ssatamy wnitr (do brucha); wtisny mu (pacientovi) ho wnitr (črevo) (RT 17. st); chleb w másle zmjssane dawag a do gagora wtjstni (howadowi) (ŠkD 1775)
2. čo komu vtlačiť niečo niekomu: cirkew sw. nič gineho newihledawa, gedine by nam geho (Kristovo) umučeny do srdce wtiskla (Le 1730); vtískať ndk k 2: ten tym wetsse potupeni zyska pre newdečnost, gak cudze mrawy do sweg wlasti wtíska (GV 1755); ssarganti (korunu) na hlawu Krystowu wložjli a až do mozku wtisklj (SP 1696); inculco: wtiskam (AS 1728); defigo: wrážjm, wtjskám (AP 1769) vtisnúť sa dk
1. kam vtlačiť sa: (Magera syn a Gemellya) obidwa se za stuol do kutta wtisly (MOŠOVCE 1734); Ulisses wtisknúl se doprostred húfúw troganských (PT 1778)
2. kam vnútiť sa: pan pater se do Hlinickeg cyrkwy wtisol (VYHNE 1686); -ávať sa, -ovať sa, vtískať sa ndk k 1: zrcadlo, w kterem slunečne paprsky zhromaždugu a wtiskugu sa (PS 1782); wtiskame a tlacime sa do spowedlnic (CD 18. st); k 2: (kazateľ) bez powolanij wssej fary k wam se na faru wtyskam (HANDLOVÁ 1573); do negpodlegsséch činúw pycha nezrjtka se nasilu wtiskuge (PiA 1782); bil geden misolizač, ktery ništ nedbal, wtiskáwal se (na hostiny) (BU 1795)

vtisla bozk na čelo posa un baiser sur le front

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu