vtipkár -a m. kto rád vtipkuje, figliar;
vtipkárka -y -rok ž.;
vtipkársky príd. i prísl.;
vtipkárstvo -a s.
vtipkár -ra pl. N -ri m.
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
vtipkár, -a m. žartovný, vtipný človek, šibal, figliar: pohotový v. (Tomašč.); v. od kosti;
vtipkársky príd.;
vtipkárstvo, -a str. sklon robiť vtipy, figliarstvo, šibalstvo, huncútstvo