vtip -u m.
1. bystrý rozum, dôvtip, dômyselnosť: prejaviť v. (pri riešení hlavolamov)
2. jadro problému: v tom je celý v.
3. žart: smiať sa na v-e
vtip -pu pl. N -py m.
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
vtip 1. p. dôvtip 2. p. žart
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
vtip, -u m.
1. komické poňatie nejakej situácie al. jej žartovné slovné vyjadrenie, žart: dobrý, zlý v.; hrubý v., ostrý v., šťavnatý, korenený v. nevkusný, neslušný; mastný v. (Hor.); robiť v-y; rozprávať v-y; smiať sa na v-e; sršať v-mi byť veľmi vtipný, mať zásobu vtipov;
2. dômyselnosť, bystrý rozum, dôvtip: To dievča má vtip! (Tim.) Vilo mal hodne vtipu. (Jégé); v tom je celý vtip v tom je celý problém, v tom treba hľadať riešenie;
vtípok, -pku m. zdrob. expr.
vtip m 1. dômyselnosť, bystrý rozum, dôvtip: ratio: wtip (DQ 1629); nic neni, co bi se nepodalo wtipu (KoB 1666); gak se winem žaludek doliwa, wtip se kazy, pamet hine (GV 1755); ingenium: wtip (AP 1769) L. peringeniosus: welmy dobreho wtipu (KS 1763) nadaný 2. žart: argutiae: chytré reči, wtip (WU 1750); -ček [-eč-] dem k 1: L. nestály v. ľahkomyselný, nerozvážny: leviculus: nestály wtipeček, láhkomyslny (KS 1763)