Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vtisnúť -e -ú -sol dok.

1. vtlačiť (význ. 1): v. prsty do hliny; v-li ho do kúta zatisli

2. nanútiť, vnútiť, natisnúť: v. niekomu tašku s výslužkou; v-l sa mu za spoločníka;

nedok. vtískať -a

// vtisnúť sa vtlačiť sa: v. sa do autobusu, medzi ostatných;

nedok. vtískať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vtískať ‑a ‑ajú nedok.; vtískať sa

vtískať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


vtískať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2


vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovaťnatískaťvtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názorydiktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiťprikazovaťnariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatreniakniž.: imputovaťdekrétovaťoktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadkyexpr.: pchaťstrkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenufraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)


vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vtískať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho do čoho, kam) vtláčať, strkať, pchať: Jablká vtískam do vrecka. (Al.) Eva vtískala hlavu hlbšie do podušky. (Jil.); pren. Poddaných vtískajú do zverského položenia (Jégé) privádzajú.

2. (čo komu) vnucovať, nanucovať: Národu vtískali novú vieru. (Škult.); pren. Horský kraj vtíska do myšlienok spomienky (Fr. Kráľ) vzbudzuje;

dok. vtisnúť

|| vtískať sa (do čoho, kam) pchala sa, tlačiť sa: Janko vtískal sa do vyhnitej diery. (Gab.); pren. Nerada sa vtískam do cudzích vecí (Vaj.) nerada sa starám o cudzie veci;

dok. vtisnúť sa


vtisnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. (čo, koho do čoho, kam) vtlačiť, vstrčiť, vopchať: Do ruky mu vtisli horiacu sviecu. (Taj.) Kamaráti nasilu vtisli Pavla dnu. (Jégé)

2. (čo komu) nasilu dať, vtlačiť: Niko vtisol Katici dlhý bozk. (Kuk.) Rodičia mi vtisli na uši starú barnicu. (Taj.); pren. Načo ste mi ju (Iľu) na krk vtisli? (Tim.) nanútili.

kniž. v. niečomu pečať niečoho dať niečomu istý charakter;

nedok. vtískať

|| vtisnúť sa (do čoho, kam) vstrčiť sa, vopchať sa, vtlačiť sa: Niko sa vtisol do kúta divána. (Kuk.); pren. Horovič sa vtisol do úzadia všelijakých úradov (Urb.); dostal sa;

nedok. vtískať sa

vtisnúť [-s(k/t)n-] dk
1. čo kam, do čoho vtlačiť, vstrčiť niečo niekam: korunu trnowú wtyskli (Ježišovi) (CC 1655); Isstwana luka do ginssieho tala bila wtisnuta (D. JASENO 1674); wezmy florum cyani a wtisnj ho teplymy ssatamy wnitr (do brucha); wtisny mu (pacientovi) ho wnitr (črevo) (RT 17. st); chleb w másle zmjssane dawag a do gagora wtjstni (howadowi) (ŠkD 1775)
2. čo komu vtlačiť niečo niekomu: cirkew sw. nič gineho newihledawa, gedine by nam geho (Kristovo) umučeny do srdce wtiskla (Le 1730); vtískať ndk k 2: ten tym wetsse potupeni zyska pre newdečnost, gak cudze mrawy do sweg wlasti wtíska (GV 1755); ssarganti (korunu) na hlawu Krystowu wložjli a až do mozku wtisklj (SP 1696); inculco: wtiskam (AS 1728); defigo: wrážjm, wtjskám (AP 1769) vtisnúť sa dk
1. kam vtlačiť sa: (Magera syn a Gemellya) obidwa se za stuol do kutta wtisly (MOŠOVCE 1734); Ulisses wtisknúl se doprostred húfúw troganských (PT 1778)
2. kam vnútiť sa: pan pater se do Hlinickeg cyrkwy wtisol (VYHNE 1686); -ávať sa, -ovať sa, vtískať sa ndk k 1: zrcadlo, w kterem slunečne paprsky zhromaždugu a wtiskugu sa (PS 1782); wtiskame a tlacime sa do spowedlnic (CD 18. st); k 2: (kazateľ) bez powolanij wssej fary k wam se na faru wtyskam (HANDLOVÁ 1573); do negpodlegsséch činúw pycha nezrjtka se nasilu wtiskuge (PiA 1782); bil geden misolizač, ktery ništ nedbal, wtiskáwal se (na hostiny) (BU 1795)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu