vtískať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho do čoho, kam) vtláčať, strkať, pchať: Jablká vtískam do vrecka. (Al.) Eva vtískala hlavu hlbšie do podušky. (Jil.); pren. Poddaných vtískajú do zverského položenia (Jégé) privádzajú.
2. (čo komu) vnucovať, nanucovať: Národu vtískali novú vieru. (Škult.); pren. Horský kraj vtíska do myšlienok spomienky (Fr. Kráľ) vzbudzuje;
dok. vtisnúť
|| vtískať sa (do čoho, kam) pchala sa, tlačiť sa: Janko vtískal sa do vyhnitej diery. (Gab.); pren. Nerada sa vtískam do cudzích vecí (Vaj.) nerada sa starám o cudzie veci;
dok. vtisnúť sa
vtisnúť, -ne, -nú, -sol dok.
1. (čo, koho do čoho, kam) vtlačiť, vstrčiť, vopchať: Do ruky mu vtisli horiacu sviecu. (Taj.) Kamaráti nasilu vtisli Pavla dnu. (Jégé)
2. (čo komu) nasilu dať, vtlačiť: Niko vtisol Katici dlhý bozk. (Kuk.) Rodičia mi vtisli na uši starú barnicu. (Taj.); pren. Načo ste mi ju (Iľu) na krk vtisli? (Tim.) nanútili.
● kniž. v. niečomu pečať niečoho dať niečomu istý charakter;
nedok. vtískať
|| vtisnúť sa (do čoho, kam) vstrčiť sa, vopchať sa, vtlačiť sa: Niko sa vtisol do kúta divána. (Kuk.); pren. Horovič sa vtisol do úzadia všelijakých úradov (Urb.); dostal sa;
nedok. vtískať sa