vrtošivý príd. podliehajúci vrtochom, vrtkavý, rozmarný, nestály: v-á povaha;
vrtošivo prísl.;
vrtošivosť -i ž.
vrtošivosť -ti ž.
vrtošivý príd.
1. (o človeku) podliehajúci vrtochom, chvíľkovému rozmaru, rozmarný; vrtkavý: v-á žena, v-é dieťa; v-á krásavica (Kuk.); Bol vrtošivý, nedôsledný vo svojich rečiach. (Rys.)
2. podliehajúci nečakanej zmene, menlivý, nestály, vrtkavý: v-á rieka (Urb.); Príroda je živel vrtošivý. (Tat.);
vrtošivo prísl. rozmarne: Nástojila vrtošivo ako dieťa. (Tat.);
vrtošivosť, -ti ž. rozmarnosť; nestálosť, menlivosť, vrtkavosť