Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vrtkavý príd.

1. povahovo nestály: v. človek

2. podliehajúci zmene, menlivý, nestály: v-é počasie; šťastie je v-é;

vrtkavo prísl.;

vrtkavosť -i ž.

vrtkavosť -ti ž.

vrtkavý príd.

1. (o človeku) majúci nestálu povahu, nie vytrvalý, kolísavý, prelietavý: v. človek, v-á žena; Mladá bytosť, nestála, vrtkavý, raz lieta sem, raz tam. (Bedn.) Nestáli a vrtkaví zunujú všetko, čo sa opakuje. (Kuk.)

2. podliehajúci zmene, meniaci sa, premenlivý, nestály: v-á povaha, v-é počasie, v-é šťastie; v-é náhľady (Vaj.); Dostal sa na more. Je lepšie mať do činenia s týmto vrtkavým elementom (než s hospodármi). (Kuk.);

vrtkavo prísl.: počínať si v. kolísavo;

vrtkavosť, -ti ž. nestálosť, kolísavosť; premenlivosť