Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vrhať nedok.

1. prudko hádzať: v. laso; v. guľou

2. byť zdrojom, vysielať, vydávať (zo seba): strom v-á tieň, reflektor v-á kužeľ svetla; v. prísne pohľady na protivníka

3. vo veľkom dodávať na dosiahnutie istého cieľa: v. kapitál do obehu; v. (posledné) rezervy do boja

4. kniž. privádzať, dostávať do nepriaznivého stavu: v. ľudí do biedy, svet do skazy

5. (o samiciach niekt. cicavcov) privádzať na svet mláďatá: prasnica v-á priemerne 10 prasiat

v. niekomu urážku do tváre urážať ho; to v-á zlé svetlo, tieň ap. na niekoho, niečo ukazuje z nepriaznivej stránky;

dok. vrhnúť -e -ú -hol

// vrhať sa

1. prudko sa hádzať: v. sa do vody; expr.: v. sa na kolená kľakať si; v. sa niekomu do náručia prudko ho objímať

2. útočne napádať, prepádať: v. sa na protivníka, dravec sa v-á na korisť

3. expr. začínať nejakú činnosť, púšťať sa: v. sa s chuťou do práce

4. kniž. vlastným pričinením sa dostávať do nepriaznivého stavu: v. sa do nebezpečenstva, do nešťastia;

dok. vrhnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; vrhnúť sa

vrhnúť sa vrhne sa vrhnú sa vrhni sa! vrhol sa vrhla sa vrhnúc sa vrhnutý vrhnutie sa dok.


vrhnúť vrhne vrhnú vrhni! vrhol vrhla vrhnúc vrhnutý vrhnutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnaťnahnaťzahnať: vohnal, nahnal statok do ohradyexpr. vduriť: vduril ovce do košiaravoštvať (štvaním): voštvali ich do bojapovháňaťpozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnaťdohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastiavrhnúťuvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy


vrhnúť porov. vrhať


vrhnúť sa p. skočiť 1, porov. vrhať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrhať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i čím, koho do čoho, do koho, medzi čo, medzi koho, kam) prudko hádzať, metať, zahadzovať, odhadzovať: v. kamene, skaly do niečoho, do niekoho; v. laso; v. bomby zhadzovať; tel., šport. v. guľu (guľou); arch. v. lós losovať, žrebovať; v. kocky, pren. rozhodovať o niečom; Dával ich (obete) vrhať do priepasti. (Jégé) Valce brali nasypanú masu a vrhali ju dolu. (Hor.); pren. (Mládenci) začali vrhať zlomyseľné hlavne slov medzi Beránka a Hanku (Urb.) začali robiť zlomyseľné poznámky; v. frázy do priestoru (A. Mat.) hovoriť, vyslovovať frázy

v. niekomu obvinenia, urážky do očí, do tváre obviňovať, urážať niekoho;

2. (koho, do čoho, bás. i v čo, kam) dostávať, privádzať niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhovať niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; kapitalizmus vrhá ľud do krízy a nezamestnanosti; v. niekoho do biedy, do zúfalstva; (Jégé) Škoda ich (dievčatá) vrhať do záhuby. (Kuk.) (Chamtivosť a nízkosť) vie rozvracať šťastie (ľudí) a vrhať ich v náruč zúfalstva. (Jil.)

3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobovať, umožňovať, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodávať, dávať niekam: v. tovar na trh, v. kapitál do obehu; v. do boja najmodernejšiu techniku (Tat.); v. niečo na papier zaznamenávať, načrtávať;

4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydávať, vysielať do seba (obyč. svetlo al. tieň); stávať sa zdrojom niečoho, šíriť (pren. i o osobách): osvetlené predmety vrhajú tieň; lampa, reflektor vrhá ostré svetlo; Plamene vrhali žiaru na tváre mužov. (Tat.); pren.. hovor. expr. v. (ostré, nepirateľské, ohnivé, zaľúbené) pohľady na niekoho (ostro, nepriateľsky, ohnivo, zaľúbene) pozerať na niekoho; to (niečo) vrhá zlé svetlo na niekoho, na niečo vyvoláva nepriaznivý dojem, pôsobí nepriaznivo; to (niečo) vrhá podozrenie na niekoho, na niečo vyvoláva podozrenie voči niekomu al. niečomu, robí podozrivým niekoho al. niečo;

dok. vrhnúť1,

|| vrhať sa

1. (do čoho, kam) rýchlym prudkým pohybom sa dostávať niekam; hádzať sa, skákať niekam: v. sa do vody, do priepasti; Vrhá sa do zelených vĺn mora. (Jil.) Zmätení útočiacim lietadlom vrhajú sa do priekopy. (Karv.); expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko objímať niekoho; v. sa na kolená prudko si kľakať;

2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadať, prepadať niekoho al. niečo: v. sa na nepriateľa, v. sa na korisť; Bez uvažovania vrhali sa na svojich sokov. (Urb.) (Drozdy) ako šialené vrhajú sa na hada. (Mor.); pren. Ľudia sa radi vrhajú na to, čo vyzerá slabo a bezmocne (Min.) radi ubližujú niekomu al. niečomu slabému, bezmocnému.

3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vchádzať, vnikať niekam: v. sa bezmyšlienkovite do miestnosti, medzi ľudí;

4. hovor. expr. (kam, kde) dávať sa, púšťať sa nejakým smerom, niekam: v. sa do neznáma;

5. expr. (do čoho) dostávať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou nerozvážnosťou, prudkosťou: v. sa do záhuby, do nešťastia, do biedy; v. sa do hriechu (Jégé);

6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa púšťať do nejakej činnosti, začínať sa zaoberať niečím, úplne sa venovať, oddávať sa niečomu. v. sa do roboty, do boja; (Janko) sa s novým zápalom vrhá do tréningu. (Mor.) Petre sa vrhal na všetko: študoval, písla, maľoval, cvičil hudbu. (Rys.);

dok. vrhnúť sa


vrhnúť1, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho do čoho, kam; čo komu) prudko hodiť, zahodiť, odhodiť: v. kameň, skalu do vody; Z celej sily vrhol do oblokov ťažký protitankový granát. (Jes-á) Vyňal fajočku, vytrúsil obsah z nej na dlaň a vrhol ho do úst. (Tim.) Vrhli mu kopejku s opovrhnutím. (Záb.); pren. bás. Brezovskí robotníci vrhli päsť do výšky a vzdorne zamávali (Žáry) vztýčili, zdvihli.

v. niekomu urážku, obvinenie do tváre, do očí uraziť, obviniť niekoho; kocky sú vrhnuté o veci sa už rozhodlo;

2. (koho do čoho, bás. i v čo, kam) dostať, priviesť niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhnúť niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; Vrhli ho do pút. (Žáry) Vrhnú ťa v žalár podzemný. (Smrek.); v. niekoho do nešťastia, do biedy, do skazy, do záhuby; okolnosť, ktorá vrhla roľníctvo do náručia revolúcie (Jes-á);

3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobiť, umožniť, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodať, dať niekam: v. zásoby tovaru na trh; v. do boja posledné rezervy; Tešil sa (sedliak), keď vymiesil zo zeme aspoň to, čo vrhol do nej (Urb.) zasadil, zasial; v. niečo na papier zaznamenať, načrtnúť;

4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydať, vyslať od seba (obyč. svetlo al. tieň); stať sa zdrojom niečoho (pren. i o osobách): Končiare vrhli ostré tiene. (Tat.) Neónový nápis nad vchodom vrhol mu na tvár belasý odtieň. (Štef.) (Mesiac) vrhol svetlo na zamatovú prikrývku. (Gráf); pren. hovor. expr. v. (ostrý, nepriateľský, závistlivý, letný) pohľad na niekoho, na niečo (ostro, nepriateľsky, závistlivo, letmo) pozrieť na niekoho, na niečo; to (niečo) vrhlo zlé svetlo na niekoho vyvolalo nepriaznivý dojem, zapôsobilo nepriaznivo; to (niečo) vrhlo nové svetlo na vec osvetlilo ju z nového hľadiska, vysvetlilo ju;

nedok. vrhať1

|| vrhnúť sa

1. (čo do čoho, kam) rýchlym, prudkým pohybom sa hodiť, skočiť niekam: Chcelo sa mi vrhnúť sa do mora. (Karv.) Vrhol som sa do kresla. (Al.) Temer sa vrhli pod električku. (Šteinh.) Dvoma skokmi sa vrhol k pumpe (Jaš.) priskočil. Sokol sa vrhne strmhlav do hory (Hor.) prudko vletí; expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; v. sa na kolená prudko pokľaknúť;

2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadnúť, prepadnúť niekoho; zaútočiť: v. sa na nepriateľa, na protivníka, na súpera; v. sa na korisť; Napajedený chlapček vrhne sa ako tiger na staršieho brata. (Vám.) Tu sa na ne (na mŕtvoly) vrhli svorky psov a kŕdle supov. (Tat.)

3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vojsť, vniknúť, vrútiť sa, vtrhnúť niekam: Vyjdúc z hotela, vrhne sa do najbližšej drožky. (Ráz.) Členovia klubu vrhli sa do krčmy. (Vaj.) Z bočnej uličky vybehlo šesť žandárov a vrhlo sa medzi ľud. (Urb.) Ľud sa vrhol dnu, zaplniac i najostatnejšie kútiky (Jégé) vrhnul sa, nahrnul sa.

4. hovor. expr. (kam, kde) dať sa, pustiť sa nejakým smerom, niekam: Chvíľu som rozmýšľal, kam sa vrhnúť, koho poctiť svojou návštevou. (Jes.) Keď Sedmík vyšiel z vrát, nemal ani tušenia, kde sa vrhne. (Urb.) Bez rozmýšľania sa vrhol do neznámeho sveta. (Hor.)

5. expr. (do čoho) dostať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou prudkosťou, nerozvážnosťou; uvrhnúť sa: v. sa do katastrofy (Urb.); (Svojím počínaním) vrhnete sa do nešťastia. (Fig.)

6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa pustiť do nejakej činnosti, začať sa zaoberať niečím; úplne sa oddať niečomu: v. sa do práce, do roboty; V takomto stave aj rozumní gazdovia sa vrhli na pijatiku. (Tat.);

nedok. vrhať sa


vrhnúť2, -ne, -nú, -hla dok. (bezpredm. i čo) (o samiciach niektorých zvierat) porodiť mláďatá: Sviňa sa oprasila. Vrhla dvanásť prasiatok. (Skal.);

nedok. vrhať2, -á, -ajú

vrhnúť dk koho, čo do čoho (prudko) hodiť niekoho, niečo: sspan Jakwb wzal s prsta sweho prsten a wrhol na stuol (MARTIN 1578); to preliatie že Fedialowa žena do ohnia wrhla (BZENICA 1639); plucze sem do kotla wrhol (ZVOLEN 1642); do gami lwoweg ho (Daniela) wrhli; pro hnutj Bočkaiho Pesst, Ostryhom a gyné pewnosti Turkowi do hrtáňa sme wrhli (PP 1734); jejich zboží (bašov) do komôr jeho (sultána) bíva wrhnuté (BR 1785);
x. pren (Blahoslawena matka) podle sudu Calvina z chitrosti Boha za chrbet wrhla (PP 1734) zriekla sa ho; vrhať ndk: incursionem facio: wrhám (KS 1763); vrhnúť sa dk hodiť sa: wrhnuw se ku wichodu (L. LÚŽNA 1670); (Pilat) do geskini se wrhl (KCS 18. st);
x. pren degener: nepodarilý, kdo se newrhl po otcy (WU 1750) podať sa na niekoho

wrhnúť_1 wrhnúť wrhnúť_2 wrhnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kraalu a vrhol sa du kraal et s'élança
sa na nás vrhli se jetèrent sur nous
sa na zviera vrhol se jeta sur l'animal
sa vrhnúť na zviera se jeter sur l'animal
sa vrhol na mňa se précipita sur moi
vrhne sa na nás se précipiter sur nous
vrhnúť sa na nich se précipiter sur eux
vrhol sa na nás il se précipita sur nous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu