Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vrhať nedok.

1. prudko hádzať: v. laso; v. guľou

2. byť zdrojom, vysielať, vydávať (zo seba): strom v-á tieň, reflektor v-á kužeľ svetla; v. prísne pohľady na protivníka

3. vo veľkom dodávať na dosiahnutie istého cieľa: v. kapitál do obehu; v. (posledné) rezervy do boja

4. kniž. privádzať, dostávať do nepriaznivého stavu: v. ľudí do biedy, svet do skazy

5. (o samiciach niekt. cicavcov) privádzať na svet mláďatá: prasnica v-á priemerne 10 prasiat

● v. niekomu urážku do tváre urážať ho; to v-á zlé svetlo, tieň ap. na niekoho, niečo ukazuje z nepriaznivej stránky;

dok. vrhnúť -e -ú -hol

// vrhať sa

1. prudko sa hádzať: v. sa do vody; expr.: v. sa na kolená kľakať si; v. sa niekomu do náručia prudko ho objímať

2. útočne napádať, prepádať: v. sa na protivníka, dravec sa v-á na korisť

3. expr. začínať nejakú činnosť, púšťať sa: v. sa s chuťou do práce

4. kniž. vlastným pričinením sa dostávať do nepriaznivého stavu: v. sa do nebezpečenstva, do nešťastia;

dok. vrhnúť sa

vrhnúť sa vrhne sa vrhnú sa vrhni sa! vrhol sa vrhla sa vrhnúc sa vrhnutý vrhnutie sa dok.

vrhnúť vrhne vrhnú vrhni! vrhol vrhla vrhnúc vrhnutý vrhnutie dok.

vrhať¹, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i čím, koho do čoho, do koho, medzi čo, medzi koho, kam) prudko hádzať, metať, zahadzovať, odhadzovať: v. kamene, skaly do niečoho, do niekoho; v. laso; v. bomby zhadzovať; tel., šport. v. guľu (guľou); arch. v. lós losovať, žrebovať; v. kocky, pren. rozhodovať o niečom; Dával ich (obete) vrhať do priepasti. (Jégé) Valce brali nasypanú masu a vrhali ju dolu. (Hor.); pren. (Mládenci) začali vrhať zlomyseľné hlavne slov medzi Beránka a Hanku (Urb.) začali robiť zlomyseľné poznámky; v. frázy do priestoru (A. Mat.) hovoriť, vyslovovať frázy

● v. niekomu obvinenia, urážky do očí, do tváre obviňovať, urážať niekoho;

2. (koho, do čoho, bás. i v čo, kam) dostávať, privádzať niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhovať niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; kapitalizmus vrhá ľud do krízy a nezamestnanosti; v. niekoho do biedy, do zúfalstva; (Jégé) Škoda ich (dievčatá) vrhať do záhuby. (Kuk.) (Chamtivosť a nízkosť) vie rozvracať šťastie (ľudí) a vrhať ich v náruč zúfalstva. (Jil.)

3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobovať, umožňovať, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodávať, dávať niekam: v. tovar na trh, v. kapitál do obehu; v. do boja najmodernejšiu techniku (Tat.); v. niečo na papier zaznamenávať, načrtávať;

4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydávať, vysielať do seba (obyč. svetlo al. tieň); stávať sa zdrojom niečoho, šíriť (pren. i o osobách): osvetlené predmety vrhajú tieň; lampa, reflektor vrhá ostré svetlo; Plamene vrhali žiaru na tváre mužov. (Tat.); pren.. hovor. expr. v. (ostré, nepirateľské, ohnivé, zaľúbené) pohľady na niekoho (ostro, nepriateľsky, ohnivo, zaľúbene) pozerať na niekoho; to (niečo) vrhá zlé svetlo na niekoho, na niečo vyvoláva nepriaznivý dojem, pôsobí nepriaznivo; to (niečo) vrhá podozrenie na niekoho, na niečo vyvoláva podozrenie voči niekomu al. niečomu, robí podozrivým niekoho al. niečo;

dok. vrhnúť¹,

|| vrhať sa

1. (do čoho, kam) rýchlym prudkým pohybom sa dostávať niekam; hádzať sa, skákať niekam: v. sa do vody, do priepasti; Vrhá sa do zelených vĺn mora. (Jil.) Zmätení útočiacim lietadlom vrhajú sa do priekopy. (Karv.); expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko objímať niekoho; v. sa na kolená prudko si kľakať;

2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadať, prepadať niekoho al. niečo: v. sa na nepriateľa, v. sa na korisť; Bez uvažovania vrhali sa na svojich sokov. (Urb.) (Drozdy) ako šialené vrhajú sa na hada. (Mor.); pren. Ľudia sa radi vrhajú na to, čo vyzerá slabo a bezmocne (Min.) radi ubližujú niekomu al. niečomu slabému, bezmocnému.

3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vchádzať, vnikať niekam: v. sa bezmyšlienkovite do miestnosti, medzi ľudí;

4. hovor. expr. (kam, kde) dávať sa, púšťať sa nejakým smerom, niekam: v. sa do neznáma;

5. expr. (do čoho) dostávať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou nerozvážnosťou, prudkosťou: v. sa do záhuby, do nešťastia, do biedy; v. sa do hriechu (Jégé);

6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa púšťať do nejakej činnosti, začínať sa zaoberať niečím, úplne sa venovať, oddávať sa niečomu. v. sa do roboty, do boja; (Janko) sa s novým zápalom vrhá do tréningu. (Mor.) Petre sa vrhal na všetko: študoval, písla, maľoval, cvičil hudbu. (Rys.);

dok. vrhnúť sa

vrhnúť¹, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho do čoho, kam; čo komu) prudko hodiť, zahodiť, odhodiť: v. kameň, skalu do vody; Z celej sily vrhol do oblokov ťažký protitankový granát. (Jes-á) Vyňal fajočku, vytrúsil obsah z nej na dlaň a vrhol ho do úst. (Tim.) Vrhli mu kopejku s opovrhnutím. (Záb.); pren. bás. Brezovskí robotníci vrhli päsť do výšky a vzdorne zamávali (Žáry) vztýčili, zdvihli.

● v. niekomu urážku, obvinenie do tváre, do očí uraziť, obviniť niekoho; kocky sú vrhnuté o veci sa už rozhodlo;

2. (koho do čoho, bás. i v čo, kam) dostať, priviesť niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhnúť niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; Vrhli ho do pút. (Žáry) Vrhnú ťa v žalár podzemný. (Smrek.); v. niekoho do nešťastia, do biedy, do skazy, do záhuby; okolnosť, ktorá vrhla roľníctvo do náručia revolúcie (Jes-á);

3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobiť, umožniť, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodať, dať niekam: v. zásoby tovaru na trh; v. do boja posledné rezervy; Tešil sa (sedliak), keď vymiesil zo zeme aspoň to, čo vrhol do nej (Urb.) zasadil, zasial; v. niečo na papier zaznamenať, načrtnúť;

4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydať, vyslať od seba (obyč. svetlo al. tieň); stať sa zdrojom niečoho (pren. i o osobách): Končiare vrhli ostré tiene. (Tat.) Neónový nápis nad vchodom vrhol mu na tvár belasý odtieň. (Štef.) (Mesiac) vrhol svetlo na zamatovú prikrývku. (Gráf); pren. hovor. expr. v. (ostrý, nepriateľský, závistlivý, letný) pohľad na niekoho, na niečo (ostro, nepriateľsky, závistlivo, letmo) pozrieť na niekoho, na niečo; to (niečo) vrhlo zlé svetlo na niekoho vyvolalo nepriaznivý dojem, zapôsobilo nepriaznivo; to (niečo) vrhlo nové svetlo na vec osvetlilo ju z nového hľadiska, vysvetlilo ju;

nedok. vrhať¹

|| vrhnúť sa

1. (čo do čoho, kam) rýchlym, prudkým pohybom sa hodiť, skočiť niekam: Chcelo sa mi vrhnúť sa do mora. (Karv.) Vrhol som sa do kresla. (Al.) Temer sa vrhli pod električku. (Šteinh.) Dvoma skokmi sa vrhol k pumpe (Jaš.) priskočil. Sokol sa vrhne strmhlav do hory (Hor.) prudko vletí; expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; v. sa na kolená prudko pokľaknúť;

2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadnúť, prepadnúť niekoho; zaútočiť: v. sa na nepriateľa, na protivníka, na súpera; v. sa na korisť; Napajedený chlapček vrhne sa ako tiger na staršieho brata. (Vám.) Tu sa na ne (na mŕtvoly) vrhli svorky psov a kŕdle supov. (Tat.)

3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vojsť, vniknúť, vrútiť sa, vtrhnúť niekam: Vyjdúc z hotela, vrhne sa do najbližšej drožky. (Ráz.) Členovia klubu vrhli sa do krčmy. (Vaj.) Z bočnej uličky vybehlo šesť žandárov a vrhlo sa medzi ľud. (Urb.) Ľud sa vrhol dnu, zaplniac i najostatnejšie kútiky (Jégé) vrhnul sa, nahrnul sa.

4. hovor. expr. (kam, kde) dať sa, pustiť sa nejakým smerom, niekam: Chvíľu som rozmýšľal, kam sa vrhnúť, koho poctiť svojou návštevou. (Jes.) Keď Sedmík vyšiel z vrát, nemal ani tušenia, kde sa vrhne. (Urb.) Bez rozmýšľania sa vrhol do neznámeho sveta. (Hor.)

5. expr. (do čoho) dostať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou prudkosťou, nerozvážnosťou; uvrhnúť sa: v. sa do katastrofy (Urb.); (Svojím počínaním) vrhnete sa do nešťastia. (Fig.)

6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa pustiť do nejakej činnosti, začať sa zaoberať niečím; úplne sa oddať niečomu: v. sa do práce, do roboty; V takomto stave aj rozumní gazdovia sa vrhli na pijatiku. (Tat.);

nedok. vrhať sa

vrhnúť², -ne, -nú, -hla dok. (bezpredm. i čo) (o samiciach niektorých zvierat) porodiť mláďatá: Sviňa sa oprasila. Vrhla dvanásť prasiatok. (Skal.);

nedok. vrhať², -á, -ajú

vrhnúť dk koho, čo do čoho (prudko) hodiť niekoho, niečo: sspan Jakwb wzal s prsta sweho prsten a wrhol na stuol (MARTIN 1578); to preliatie že Fedialowa žena do ohnia wrhla (BZENICA 1639); plucze sem do kotla wrhol (ZVOLEN 1642); do gami lwoweg ho (Daniela) wrhli; pro hnutj Bočkaiho Pesst, Ostryhom a gyné pewnosti Turkowi do hrtáňa sme wrhli (PP 1734); jejich zboží (bašov) do komôr jeho (sultána) bíva wrhnuté (BR 1785);
x. pren (Blahoslawena matka) podle sudu Calvina z chitrosti Boha za chrbet wrhla (PP 1734) zriekla sa ho; vrhať ndk: incursionem facio: wrhám (KS 1763); vrhnúť sa dk hodiť sa: wrhnuw se ku wichodu (L. LÚŽNA 1670); (Pilat) do geskini se wrhl (KCS 18. st);
x. pren degener: nepodarilý, kdo se newrhl po otcy (WU 1750) podať sa na niekoho