vrhať1, -á, -ajú nedok.
1. (čo, zried. i čím, koho do čoho, do koho, medzi čo, medzi koho, kam) prudko hádzať, metať, zahadzovať, odhadzovať: v. kamene, skaly do niečoho, do niekoho; v. laso; v. bomby zhadzovať; tel., šport. v. guľu (guľou); arch. v. lós losovať, žrebovať; v. kocky, pren. rozhodovať o niečom; Dával ich (obete) vrhať do priepasti. (Jégé) Valce brali nasypanú masu a vrhali ju dolu. (Hor.); pren. (Mládenci) začali vrhať zlomyseľné hlavne slov medzi Beránka a Hanku (Urb.) začali robiť zlomyseľné poznámky; v. frázy do priestoru (A. Mat.) hovoriť, vyslovovať frázy
● v. niekomu obvinenia, urážky do očí, do tváre obviňovať, urážať niekoho;
2. (koho, do čoho, bás. i v čo, kam) dostávať, privádzať niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhovať niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; kapitalizmus vrhá ľud do krízy a nezamestnanosti; v. niekoho do biedy, do zúfalstva; (Jégé) Škoda ich (dievčatá) vrhať do záhuby. (Kuk.) (Chamtivosť a nízkosť) vie rozvracať šťastie (ľudí) a vrhať ich v náruč zúfalstva. (Jil.)
3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobovať, umožňovať, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodávať, dávať niekam: v. tovar na trh, v. kapitál do obehu; v. do boja najmodernejšiu techniku (Tat.); v. niečo na papier zaznamenávať, načrtávať;
4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydávať, vysielať do seba (obyč. svetlo al. tieň); stávať sa zdrojom niečoho, šíriť (pren. i o osobách): osvetlené predmety vrhajú tieň; lampa, reflektor vrhá ostré svetlo; Plamene vrhali žiaru na tváre mužov. (Tat.); pren.. hovor. expr. v. (ostré, nepirateľské, ohnivé, zaľúbené) pohľady na niekoho (ostro, nepriateľsky, ohnivo, zaľúbene) pozerať na niekoho; to (niečo) vrhá zlé svetlo na niekoho, na niečo vyvoláva nepriaznivý dojem, pôsobí nepriaznivo; to (niečo) vrhá podozrenie na niekoho, na niečo vyvoláva podozrenie voči niekomu al. niečomu, robí podozrivým niekoho al. niečo;
dok. vrhnúť1,
|| vrhať sa
1. (do čoho, kam) rýchlym prudkým pohybom sa dostávať niekam; hádzať sa, skákať niekam: v. sa do vody, do priepasti; Vrhá sa do zelených vĺn mora. (Jil.) Zmätení útočiacim lietadlom vrhajú sa do priekopy. (Karv.); expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko objímať niekoho; v. sa na kolená prudko si kľakať;
2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadať, prepadať niekoho al. niečo: v. sa na nepriateľa, v. sa na korisť; Bez uvažovania vrhali sa na svojich sokov. (Urb.) (Drozdy) ako šialené vrhajú sa na hada. (Mor.); pren. Ľudia sa radi vrhajú na to, čo vyzerá slabo a bezmocne (Min.) radi ubližujú niekomu al. niečomu slabému, bezmocnému.
3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vchádzať, vnikať niekam: v. sa bezmyšlienkovite do miestnosti, medzi ľudí;
4. hovor. expr. (kam, kde) dávať sa, púšťať sa nejakým smerom, niekam: v. sa do neznáma;
5. expr. (do čoho) dostávať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou nerozvážnosťou, prudkosťou: v. sa do záhuby, do nešťastia, do biedy; v. sa do hriechu (Jégé);
6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa púšťať do nejakej činnosti, začínať sa zaoberať niečím, úplne sa venovať, oddávať sa niečomu. v. sa do roboty, do boja; (Janko) sa s novým zápalom vrhá do tréningu. (Mor.) Petre sa vrhal na všetko: študoval, písla, maľoval, cvičil hudbu. (Rys.);
dok. vrhnúť sa
vrhnúť1, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo, koho do čoho, kam; čo komu) prudko hodiť, zahodiť, odhodiť: v. kameň, skalu do vody; Z celej sily vrhol do oblokov ťažký protitankový granát. (Jes-á) Vyňal fajočku, vytrúsil obsah z nej na dlaň a vrhol ho do úst. (Tim.) Vrhli mu kopejku s opovrhnutím. (Záb.); pren. bás. Brezovskí robotníci vrhli päsť do výšky a vzdorne zamávali (Žáry) vztýčili, zdvihli.
● v. niekomu urážku, obvinenie do tváre, do očí uraziť, obviniť niekoho; kocky sú vrhnuté o veci sa už rozhodlo;
2. (koho do čoho, bás. i v čo, kam) dostať, priviesť niekoho proti jeho vôli do nejakého (nepríjemného) prostredia, do nejakého (nepríjemného) položenia, stavu; uvrhnúť niekoho do niečoho, niekam: v. niekoho do väzenia; Vrhli ho do pút. (Žáry) Vrhnú ťa v žalár podzemný. (Smrek.); v. niekoho do nešťastia, do biedy, do skazy, do záhuby; okolnosť, ktorá vrhla roľníctvo do náručia revolúcie (Jes-á);
3. expr. (čo do čoho, kam) spôsobiť, umožniť, že sa niečo niekam dostane, že sa niečo niekde objaví; dodať, dať niekam: v. zásoby tovaru na trh; v. do boja posledné rezervy; Tešil sa (sedliak), keď vymiesil zo zeme aspoň to, čo vrhol do nej (Urb.) zasadil, zasial; v. niečo na papier zaznamenať, načrtnúť;
4. (čo; čo na čo, pren. i na koho) (o osvetlených predmetoch, nebeských telesách, zdrojoch svetla ap.) vydať, vyslať od seba (obyč. svetlo al. tieň); stať sa zdrojom niečoho (pren. i o osobách): Končiare vrhli ostré tiene. (Tat.) Neónový nápis nad vchodom vrhol mu na tvár belasý odtieň. (Štef.) (Mesiac) vrhol svetlo na zamatovú prikrývku. (Gráf); pren. hovor. expr. v. (ostrý, nepriateľský, závistlivý, letný) pohľad na niekoho, na niečo (ostro, nepriateľsky, závistlivo, letmo) pozrieť na niekoho, na niečo; to (niečo) vrhlo zlé svetlo na niekoho vyvolalo nepriaznivý dojem, zapôsobilo nepriaznivo; to (niečo) vrhlo nové svetlo na vec osvetlilo ju z nového hľadiska, vysvetlilo ju;
nedok. vrhať1
|| vrhnúť sa
1. (čo do čoho, kam) rýchlym, prudkým pohybom sa hodiť, skočiť niekam: Chcelo sa mi vrhnúť sa do mora. (Karv.) Vrhol som sa do kresla. (Al.) Temer sa vrhli pod električku. (Šteinh.) Dvoma skokmi sa vrhol k pumpe (Jaš.) priskočil. Sokol sa vrhne strmhlav do hory (Hor.) prudko vletí; expr. v. sa niekomu do náručia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; v. sa na kolená prudko pokľaknúť;
2. (na koho, na čo) útočne, s nepriateľským úmyslom napadnúť, prepadnúť niekoho; zaútočiť: v. sa na nepriateľa, na protivníka, na súpera; v. sa na korisť; Napajedený chlapček vrhne sa ako tiger na staršieho brata. (Vám.) Tu sa na ne (na mŕtvoly) vrhli svorky psov a kŕdle supov. (Tat.)
3. expr. (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) prudko vojsť, vniknúť, vrútiť sa, vtrhnúť niekam: Vyjdúc z hotela, vrhne sa do najbližšej drožky. (Ráz.) Členovia klubu vrhli sa do krčmy. (Vaj.) Z bočnej uličky vybehlo šesť žandárov a vrhlo sa medzi ľud. (Urb.) Ľud sa vrhol dnu, zaplniac i najostatnejšie kútiky (Jégé) vrhnul sa, nahrnul sa.
4. hovor. expr. (kam, kde) dať sa, pustiť sa nejakým smerom, niekam: Chvíľu som rozmýšľal, kam sa vrhnúť, koho poctiť svojou návštevou. (Jes.) Keď Sedmík vyšiel z vrát, nemal ani tušenia, kde sa vrhne. (Urb.) Bez rozmýšľania sa vrhol do neznámeho sveta. (Hor.)
5. expr. (do čoho) dostať sa do nepriaznivých okolností, obyč. svojou prudkosťou, nerozvážnosťou; uvrhnúť sa: v. sa do katastrofy (Urb.); (Svojím počínaním) vrhnete sa do nešťastia. (Fig.)
6. hovor. expr. (do čoho, na čo) horlivo, s oduševnením sa pustiť do nejakej činnosti, začať sa zaoberať niečím; úplne sa oddať niečomu: v. sa do práce, do roboty; V takomto stave aj rozumní gazdovia sa vrhli na pijatiku. (Tat.);
nedok. vrhať sa
vrhnúť2, -ne, -nú, -hla dok. (bezpredm. i čo) (o samiciach niektorých zvierat) porodiť mláďatá: Sviňa sa oprasila. Vrhla dvanásť prasiatok. (Skal.);
nedok. vrhať2, -á, -ajú