vrelý príd.
1. kniž. vrúcny, úprimný: v. cit; v. pohľad
2. hovor. vriaci: obariť sa v-ou vodou;
vrelo, vrele prísl. k 1: v. ľúbiť;
vrelosť -i ž.
vrelosť -ti ž.
1. citovo opravdivý, horúci, vrúcny; úprimný, srdečný: v. cit, v-á láska; v. súhlas, v-á vďaka, v-é túžby; v. pozdrav, v. bozk, v-é objatie; v. pohľad, v-é slová;
2. nár. veľmi horúci, vriaci: Zemiaky boli dosiaľ vrelé. (Jil.) Dal si čaj s rumom a náhlivo ho vypil temer vrelý. (Štef.);
vrele i vrelo prísl. k 1 horúco, vrúcne; úprimne, srdečne: v. ľúbiť niekoho; v. pozrieť na niekoho; v. objať, pobozkať niekoho; v. odporúčať niekoho (niečo);
vrelosť, -ti ž. vrúcnosť; úprimnosť, srdečnosť: v. citu, v. pohľadu
žhavý príd. (čes.) kniž. žeravý; horúci, vrelý, pálčivý, ohnivý: ž-é uhlíky (Ráz.); ž-é slunce (Kuk.); ž. pohľad (Tim.); ž-á túžba (Jes-á); žhavo prísl. žeravo; horúco, vrelo, pálčivo, ohnivo; žhavosť, -ti ž. žeravosť; vrelosť, pálčivosť, ohnivosť