Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.; žalúdkový v.

● vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!

vredový príd.: v-é ochorenie;

vriedok -dka m. zdrob.

vred -du pl. N -dy m.

vred, -u/-a m.

1. bolestivá zdurenina spôsobená hnisavým zápalom tkaniva: boľavý, hnisavý v.; vyhodil sa mu v.; Hlavu má vredmi obsypanú. (Jaš.); lek.: povrchový v. furunkel; žalúdočný v., v. na dvanástniku; mäkký v. druh pohlavnej choroby; hovor. expr. zaobchádzať s niekým al. s niečím ako s v-om šetrne, opatrne;

pren. expr. niečo odporné, zlé, nepríjemné, nežiadúce; nešťastie, kliatba; nadávka nemravnému, zlému, bezcharakternému, podlému človeku: v. nevedomosti (Smrek.); v-y neresti (Karv.); v. krivdy (Heč.); (Advokátske kancelárie), tieto bolestné vredy na tele bezbranného ľudu! (Jil.) Nazval ma vredom. Ale — aký som ja vred? Či som nedal mnohým chudákom prácu? (min.) Vy vredy ľudstva, diabli hotoví! Kde srdce? (viezd.)

2. hovor. expr. používa sa vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie: ba v-a, kýho v-a! ešte čo!, čože; v. ho (tam) vie nikto nevie;

3. kraj. padúcnica, epilepsia: Ľudia boží, veď ju vred tají! Kŕče ju celú skrútili! Aj ju hádže! (Jil.); expr. trochu hrubé: v. ťa metal!, nech ťa v. mece!; aby ho v. hádzal (tam, kde je) kliatby pri rozhorčení;

vredový príd.: lek. v-é ochorenie; v. zápal kože s vredmi;

vredisko, -a, -dísk str. i m. zvel.

vred m
1. bolestivá zdurenina pri zápale na koži, na sliznici: mam u dupi wret (VYDRNÍK 1657); rak na tele, male palčiwe wredy, swrbenj pobizegu (KoB 1666); bradijr hogj rany a wredy (OP 1685); muž geden na hnáte wred mel (SPo 1690); welike 4 wredi na boku se mi wihodili (RADVAŇ 1714); plny wreduw po celém tele byl swatý Danyel (ZP 1716); exculcero: wred rozdrbugi (WU 1750); vomica: wred, opuchlina (KS 1763);
x. med lupus: wred (KS 1763) tuberkulóza kože
2. padúcnica, epilepsia: epilepsia: wred (KS 1763); panna z postele jak wredem pochitená ztrhala (BR 1785); o frasu aneb tegemnem wredu; kdisz deti male dostanu wred (RP 18. st); -ík dem k 1: ukazowali se na yaziku wrediky (ŠkD 1775); -ový príd k 1: purulentus: wredowi (ML 1779);
L. lues sacra: wredowá nemoc (KS 1763) syfilis; k 2: epilepsia: wredowá nemoc (KS 1763)
L. v. koreň omanový koreň Radix inulae (helenii): wezmi angelikoweho, anebo wredoweho korena, kazdeho geden loth (RTA 1679); scabiosa: wredowá bylina (KS 1763) rastlina z rodu hlaváč Scabiosa

vredový p. vred