vrcholný príd.
1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie; mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)
2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;
vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš
vrcholný -ná -né príd.
maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia
vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod. • najvyšší • maximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeň • najdôležitejší • najvýznamnejší • najväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnosti • zvrchovaný: zvrchovaný čas • rekordný: podať rekordný výkon • neprekonaný: neprekonaný rekord • pren. kniž. olympský: olympská sláva (Sládkovič)
1. navyšší, najväčší čo do množstva miery; maximálny: v. počet, v. stupeň; v. výkon, v-é napätie, v-é úsilie, v-é šťastie, v. rozkvet; Zbystril um do vrcholnej miery. (Letz); mat. v-á hodnota číslo udávajúce najväčšiu hodnotu nejakej matematickej funkcie al. merateľnej veličiny;
2. najvyšší čo do funkcie, významu; najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-á inštitúcia; v-é dielo; v. zjav (svetovej) literatúry; Nastáva vrcholná chvíľa. (Zúb.); šport. v-á súťaž;
vrcholne prísl. nanajvýš, maximálne: v. nešťastný, v. nebezpečný, škodlivý