vrchár -a m.
1. obyvateľ osady vo vrchoch: kysuckí v-i
2. šport. (v cyklistike) pretekár dobre ovládajúci jazdu do vrchu;
vrchárka -y -rok ž.;
vrchársky príd.: v-a osada; v-a prémia
vrchár -ra pl. N -ri m.
vrchár obyvateľ osady vo vrchoch: oravskí vrchári • vrchovec • horal: alpskí horali • lazník (obyvateľ horskej osady s roztrúsenými obydliami): detvianski lazníci • kopaničiar (obyvateľ skupiny domov na samote na západnom Slovensku) • goral (vrchár z oblasti poľských hraníc)
vrchár, -a m.
1. obyvateľ horskej osady, obyvateľ vrchov: kysuckí v-i (Tat.); Boženíkovi zostala už dedina za chrbtom, roznášal (spisy) už len vrchárom po kopaniciach. (Jil.)
2. šport. slang. (v cyklistike) pretekár v jazde dovrchu;
vrchársky príd.
1. vzťahujúci sa na vrchárov; obývaný vrchármi: v-a osada, v. kraj;
2. šport. slang. v-e preteky cyklistické preteky v jazde dovrchu