Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vraziť dok.

1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme; v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho

2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše

3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba

4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu

5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku

v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;

nedok. vrážať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vraziť ‑í ‑ia dok.

vraziť -zí -zia vraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


vbodnúť niekam prudko pichnúť ostrý predmet • vpichnúťzapichnúť: vbodol, zapichol palicu do zemevraziťvrezaťvotknúť: vrazil, votkol jej nôž do srdca


vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránkymrštiťvsotiťsotiťvstrčiťstrčiť: mrštiť, vsotiť loptu do sieteexpr. vraziťhovor. expr.: šmariťvcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrncaexpr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válovaexpr.: kydnúťvkydnúť


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1


vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vraziť, -í, -ia dok.

1. (čo do čoho, medzi čo, kam) nárazom, nárazmi, silou spôsobiť, aby niečo do niečoho, niekam vniklo; mocne vstrčiť; (o niečom ostrom, obyč. o bodnej zbrani) vbodnúť: v. kôl do zeme, v. klin do dreva; Vrazil krompáč do lepkavej hliny. (Jil.); v. niekomu nôž, meč do srdca, predn. expr. veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú bolesť, veľký žiaľ; v. niekomu dýku do chrbta, pren. expr. podlo sa zachovať voči niekomu; zaskočiť ho, zradiť ho; hovor. expr. v. niekomu jednu do žalúdka (pod bradu) silno ho udrieť; expr. Vrazil si ruky hlbšie do nohavíc (Jaš.) vsunul, vstrčil; pren. v. klin medzi niečo (niekoho) násilne rozdeliť niečo organicky spojené; násilne odlúčiť, rozlúčiť niekoho al. niečo;

2. (do koho, do čoho; do koho, do čoho čím) prudko udrieť, buchnúť, naraziť: v. hlavou do steny, v. kolenom do stoličky; v. do okoloidúceho; v. do súpera, do protihráča; Nos člnka vrazí do brehu. (Heč.) Len čo spravil niekoľko krokov do hustej tmy, už vrazil do skaly. (Hruš.) Jeden z chlapov vrazil čugaňou do obloka. (Zúb.) Do vrieskajúceho kŕdľa (detí) mal vraziť šofér nákladného auta. (Laz.) Mládenček vrazil hlavou do pána. (Krčm.)

3. hovor. expr. (do čoho, kam) prudko, rýchlo, hrmotne vojsť, vbehnúť; vrútiť sa, vpadnúť, vpáliť: Spotení vrazíme do miestnosti. (Hruš.) Všetkých odstrčí a vrazí hurtom do svetlice. (Záb.) Vlak vrazil do tunela ako zátka. (Tat.) Zahučal výstrel. Matej skočil a vrazil na verandu. (Vaj.)

4. hovor. expr. (do čoho, kam) (ô pocitoch, o javoch ap.) prudko preniknúť, vniknúť niekam: Strašná bolesť mu vrazila do tela. (Gráf) Krv jej návalom vrazila do tvári (Šolt.) prudko sa začervenala, očervenela v tvári. Tresk výstrelu vrazil do lesa. (Urb.)

5. hovor. expr. (čo do čoho) investovať, vložiť peniaze: Počul som, že ste si zariadili hniezdočko, do ktorého ste vrazili stotisíc korún. (Zgur.) Mahrnulo sa mu trochu grošov, chcel by ich šikovne do niečoho vraziť. (Švant.);

nedok. vrážať, -a, -ajú

vraziť dk čo kam
1. vbiť, vbodnúť niečo do niečoho: gistj husar do praweg ruky my nuž wrazyl (SENICA 1680); (vojaci) stužky opálili, zapínadla wrazyli na kossili (SPo 1691); sicam in consulis corpore defigere: nuž do tela purgmistra wrazyti (WU 1750); pangere clavum: wrazyti kljn (KS 1763); wraz do neho (do stromu) gasenoweho drewa klin (PR 18. st)
2. vhodiť niečo do čoho: (do mlieka) 3 czele wagcza wrazit (RN 17. st); wraz do nj (do kaše) 3 wegcze a tri žlautky (KuK 18. st);
x. pren smrt do hrobu te wrazy (GŠ 1758) zomrieš
3. postaviť, rozložiť tábor niekde: wrazili prystressá s pokoleňá Áser; kdiž wrazyli stánki, wssecko zeleného zhubili; (Lában) na hori Galádskej wrazil stánek (KB 1757)
4. preniknúť; vštepiť, utkvieť: (Pane) wraz prosym do srdca mého ustawičnú swého potrpeňá památku (BlR 18. st); wras do mogeg pameti hrozne sudy twoge (GŠ 1758); sama rozum tento dekrét do misle geho wrazila (PT 1778); vrazovať ndk k 1: incutio: wrazugi (CL 1777); vrážať ndk
1. vbíjať, vtĺkať: figo: ubodám, wražam (AS 1728); figo: wražugj, wstrkám (ASl 1740); palo: kolj wrážám; intundo: wrážam, wtlúkam (KS 1763)
2. udierať: ó zwuk, ó trubeni do zeme wráža, na súd mrtwych ze zeme wiráža (GŠ 1758); hromi običegne do neywjssich hor wrazegi (VP 1764)
3. (o pocitoch, javoch) vnikať, prenikať, vštepovať: hrjch smrtedlný dussi lidskég ohawnu posskwrnu wrážá; mysslenki, které začjnagu wrážat málomyslnost, zawrhni (MPS 1777)
L. do pamäti v. zapamätúvať si: (praeceptor) naučyewa opatrne, a do pamety wražy ustawične (KoB 1666); wrážala do misle, že otec geho zahinul (PT 1778); v. do hriechu hrešiť: nechce na smrt pamatovat, do hrichuw se wraža (GŠ 1758)
4. ubližovať, urážať, pohŕdať: impingo: wrážám (KS 1763)
5. investovať: kdi se penize wrazaly na ptaky, doložil se 99 den (S. ĽUPČA 1662); vraziť sa dk
1. vbodnúť sa: pren vniknúť: weliky ged hrichu wrazyl se do Adama (CDu 18. st)
2. vpadnúť, vtrhnúť: (susedi) wrazyly se do tegto pocztiweg dedyni (N. PRAVNO 1631); Guro prigduce tam (do Chtelnice), wrazil se do krčmy (NIŽNÁ 1633); (svedok) do Wrabeczkeho mlina se wrazil (ZÁTURČIE 1743); do zleho sa wrazyss (GV 1755)
3. zhustnúť: wsip solj a hned se na dne wrazi w kru (TCh 18. st)
4. zapamätať si: toto sobe, mili čtenary, do mozgu wraz (TP 1691); do mysli pokussenj se wrazilo (PP 1734); (Panu) reč negspurnegssa mu do ussu se wrazy (GV 1755); prosým tebe, ó Gežjssy, abys hlboko do mého srdce se wrazylo (MPS 1777); vrážať sa ndk
1. vtierať sa: irrumpo: wrážam se, dobywám; introrumpo: s kwáltem se wrážám; irruo: wrážám se (KS 1763)
2. dostávať sa dovnútra niečoho: do wnitrnosti owec se wrazyjice, nemocy prináša (VOv 1779); (hriešnosť) do srdca geho hluboko se wražala (CDu 18. st)

wraziť_1 wraziť wraziť_2 wraziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vrazil mu ho et il le lui enfonça

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu