Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

vrava -y ž.

1. (roz)hovor viacerých ľudí: živá, hlasná v., v. utíchla

2. spôsob reči: rýchla v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrava ‑y ž.

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovorhovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovorreč: dať sa s niekým do rečidialóg: nadviazať dialógvrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchlabeseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedudebatadiskusiarozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákonadišputazastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácierokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovaniehovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurzkonverzácia: spoločenská konverzáciainterview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interviewpohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovorzastar.: rozhovorkarozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávkyzried. zhovorka (Zelinová)expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detíexpr. vravot (Vajanský)expr. zried. vravor (Kukučín)pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)


vrava p. rozhovor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrava, -y ž.

1. hovor, rozhovor viacerých ľudí, sprevádzaný šumom hlasov hovoriacich: živá, hlučná v.; v. sa rozprúdila, utíchla; V krčme bolo hodne ľudí, vrava doliehala až na cestu. (Kuk.) Po večeri bola jedáleň plná vravy. (Bedn.) Na ulici hučala vrava, vše hlučnejšia, vše tichšia. (Greg); pren. expr. bojová, vojnová v. hukot zbraní, dunenie diel, streľba;

2. expr. hovor, reč: Odkukávajú jeho rýchlu chôdzu, prudkú gestikuláciu i strmú vravu. (Pláv.) Dala sa do vravy s druhými ženami. (Tim.); pren. bás. Načúva vrave svojho srdca (jaš.) poddáva sa citom.

vrava ž hovor, rozhovor viacerých ľudí: welika larma a wrawa se djala (DRAŽKOVCE 1729); bol potisk a wrawa (KRUPINA 1731); toho pacholka wiedly stirga z welikou wrawou (S. ĽUPČA 1737)

vrava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) vrava
G (bez) vravy
D (k) vrave
A (vidím) vravu
L (o) vrave
I (s) vravou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vravy
G (bez) vráv
D (k) vravám
A (vidím) vravy
L (o) vravách
I (s) vravami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu