vrah -a mn. -ovia m. kto sa dopustil vraždy: zákerný v., usvedčiť v-a;
pren. expr. ničiteľ, škodca: nákazy sú v-om ľudstva
● expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky;
vrahyňa -e -hýň ž.
vrah -ha pl. N -hovia m.
škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah
2. p. škodník
vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vraha • zabijak • zabíjač • katan (viacnásobný vrah) • pejor. hrdlorez • zastar. mordár (Kalinčiak) • kniž. zastar. vražedník (Jesenský)
2. p. škodca 1
vrah, -a mn. č. -ovia m.
1. kto niekoho zabil, zavraždil: zákerný v., lúpežný v.; remeselný v.; masový v.; expr. esesácki v-ia; Pomysli si, ten vrah zabije človeka. (Kal.)
● expr. pozerá, hľadí ako v. nepriateľsky, zlostne; neprívetivo, zamračene;
2. expr. nepriateľ národa, ľudu, štátu a pod.: pyšní vrahovia (Botto); Noha vraha dolné kraje depce. (Vaj.) Vrah po fabrikách, na poliach siaha po zbrani. (Mih.)
3. expr. škodca, zhubca, ničiteľ: Bohatstvo stalo sa vrahom nášho šťastia, našej lásky. (Urbk.) Krv páli, krv je naším vrahom. (Vaj.) Zelinové odvarky pripravovali cestu do detských žalúdkov vrahovi, čo sa nazýva týfový bacil. (Fr. Kráľ) vrahyňa, -ne, -hýň ž.
vrah m 1. kto niekoho zabil: že pysara mate wraha a ze ho w radje mate (SKALICA 1660); morderi a wrahu lity (KK 1709); (Eva) wraha Kaina porodila na ten swet (PoP 1723); neodpussteg zlemu wrahu (MaK 1749); zemrel Absolon, wrah ukrutny (KT 1750) 2. nepriateľ národa, ľudu: nebojim se neprítele, toho wraha zlého; šklube mne každy vrah, chtíc lúpiti z kuže (RL 1571); ( 1634); -ovský príd: mrcha czlowek wrahowsky (SKALICA 1660)