vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vraha • zabijak • zabíjač • katan (viacnásobný vrah) • pejor. hrdlorez • zastar. mordár (Kalinčiak) • kniž. zastar. vražedník (Jesenský)
2. p. škodca 1
vražedník p. vrah 1
vražedník, -a, mn. č. -ci m. kniž. zastar. vrah: Vražedník rád si obzrie miesto, kde vraždil. (Jes.);
vražednica, -e, -níc ž.: Ty si zabila svoje dieťa — ty si vražednica! (VHV)
vražedník [-dln-, -deln-] m páchateľ vraždy, vrah: (susedi) chytiti wražedelnyka chtely (N. PRAVNO 1631); wrchnost od Pana B. trestala nepobožne wražedlniky, mordary (TC 1631); žadny wražedlnjk nema žiwota wečneho w sobe (SLK 1641-57); (lucifera) spasitel náss wražedlnjkem naziwa (VP 1764); dabel negprwnegssj wražedlnjk (HeT 1775); sjnowe diabla, ktery byl wražednik od počátku (CS 18. st)