vrútiť sa -ti sa -tia sa vrúť sa! -til sa -tiac sa -tenie (sa) dok.
sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)
2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)
p. aj hodiť
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vrútiť p. sotiť 1
vrútiť sa 1. p. vniknúť 1 2. p. vojsť 1
vrútiť sa, -i, -ia dok. (do čoho, kam)
1. rútiac sa, ženúc sa vniknúť, vhrnúť sa, vohnať sa niekam: Voda sa dnu vrútila. (Švant.) Potok sa vrútil do plesa. (Kuk.) Jesenný vietor vrútil sa do dvora a rozmetal suché lístie. (Tal.); pren. expr. Slzy sa mu vrútili do očú (Fig.) oči sa mu zrazu, náhle naplnili slzami. Krv sa mu vrútila do tváre (Bod.) prudko sa začervenal. Do očú sa mu vrútila čierna krútňava (Gráf) zatmelo sa mu pred očami.
2. expr. (o ľuďoch al. zvieratách) prudko, hrmotne vojsť, vbehnúť, vpadnúť, vtrhnúť: stádo sa vrútilo do ohrady; Udychčaná bežala hore schodmi a vrútila sa do kuchyne. (Skal.) Dvere sa rozletia a naraz sa vrútia dnu dvaja šarvanci. (Laz.) Zrazu čosi strašne zašramotí, akoby sám diabol sa vrútil do pitvora. (Al.); pren. v. sa do nešťastia (Podj.) spôsobiť si, zaviniť si nešťastie nepremeysleným konaním;
3. zried. rúcajúc sa, padajúc vniknúť, vboriť sa niekam: Steny sa pohýbali, akoby sa išli vrútiť do vnútra a rozmliaždiť oboch. (Švant.)
|| rútiť expr. zried. (koho, čo do čoho, kam) prudko vsotiť, vhodiť: Mamka ho schytí za plece a jedným trhnutím vrúti ho do izby. (Vám.) Dobrých pár glgov si vrúti (do hrdla) (Sládk.) hltavo sa napije; pren. v. niekoho do nešťastia (Taj.) dostať, vohnať
vrútiť [-ti-, -ci-] dk čo, koho kam, do čoho vhodiť niečo, niekoho niekam do niečoho: hle, ya wezmem lopátku a wrúcjm na twár blato (KB 1756); transenna: in transennam aliquem inducero: nekoho do sydla wruciti (KS 1763); (Korhel) mzdy wrutil do messčeka deraweho (GK 1779); v. sa dk vniknúť, vhrnúť sa: když te nekdo w čem žaluge a ty se rmutiss, budto sy newynny, k podezreni wrutiss (GV 1755); x. pren w ožralstwe hned sa wrutil paliczou do czloweka newynneho (BYTČA 1744) zahnať sa na niekoho