vrúcny príd. citovo úprimný, vrelý, horúci: v-a láska, v-e priateľstvo; v-e slová;
vrúcne prísl.: v. ľúbiť, v. si želať niečo;
vrúcnosť -i ž.
vrúcne 2. st. -nejšie prísl.
vrúcny príd. citovo opravdivý, vrelý, horúci: v. vzťah, v. cit, v-a láska; v-e srdce, v. bozk, v. pohľad, v-e slová; v. pozdrav, v-a prosba, v-a túžba;
vrúcne prísl. vrelo, horúco: v. ľúbiť niekoho; v. objať, pobozkať niekoho;
vrúcnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho vrúcneho, vrelosť: v. vzťahu, v. slov