Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li; v. zásielku; v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné; v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu; v. úder, urážku

v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom; aký požičaj, taký vráť;

nedok. vracať1 -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny; zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrátiť ‑i ‑ia dok.; vrátiť sa

vrátiť sa -ti sa -tia sa vráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


vrátiť -ti -tia vráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-tiť/148541 2.15: verbá inf. dok. 111966 vrátiť/18902 zistiť/11795 zaplatiť/7623 opustiť/5459 obrátiť/4434 pustiť/4152 stratiť/3807 zachytiť/3627 chytiť/3214 pripustiť/2823 odpustiť/2471 prinútiť/1745 spustiť/1616 (273/40298)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


vrátiť porov. vracať


zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vracať1, -cia, -ajú nedok.

1. (koho) obracať smer niečej cesty, volať al. posielať späť: Začal ich (chlapov) presviedčať a vracať späť, aby si hanbu nerobili. (Taj.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uvádzať, privádzať do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; v. niekoho k životu uzdravovať;

3. (čo, zried. i koho komu) dávať, odovzdávať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihy do požičovne;

4. (čo komu) opätovať; oplácať, odplácať: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnovovať niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navracať: v. niekomu zdravie; v. niekomu sebavedomie, sebadôveru, rozvahu;

opak. vraciavať1, -a, -ajú;

dok. vrátiť

|| vracať sa

1. vykonávať spiatočnú cestu, prichádzať späť: v. sa domov, do vlasti; v. sa z prechádzky; v. sa po zabudnuté veci; Často odchodí z domu, vracajúc sa až nad ránom. (Urb.)

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostávať sa do pôvodného stavu: váhy sa vracajú do rovnováhy; chorý sa vracia do života, k životu uzdravuje sa;

3. (k čomu) začínať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k svojim povinnostiam; Tomáš sa vracal k námetu, ktorý ho bol zaujal. (Zúb.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch ap.) opäť začínať existovať, opäť sa vyskytovať: vracia sa mu zrak; vracajú sa mu sily (po chorobe); vracia sa mu rozvaha začína sa opäť ovládať; vracia sa mu choroba opäť začína byť chorý; Milici sa zdalo, že sa leto vracia. (Hor.);

opak. vraciavať sa;

dok. vrátiť sa


vrátiť, -ia, -ia dok.

1. (koho) obrátiť smer niečej cesty, zavolať al. poslať späť: S plačom vybehla za ním a chcela ho vrátiť. (Taj.) Chcela som ísť, ale ešte raz ma vrátil a vybozkávala. (Kuk.) Počkajte, — vráti ich (chlapcov) Maroš, — vytiahneme si po kolíku z ohrady. (Ráz.) Vrátila ma ešte po jeden (pohár vody). (Fig.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uviesť, priviesť do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; Chaban vrátil rozhovor s Hrčkom do koľaje, z ktorej ich prípad bol vyrušil. (Fr. Kráľ) v. niekoho k životu uzdraviť, vyliečiť;

3. (čo, zried. i koho komu) dať, odovzdať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihu do požičovne; v. niekomu spisy, doklady, žiadosť, závdavok; v. autorovi príspevok; pošt. v. zásielku; šport. v. prihrávku (spoluhráčovi) odraziť späť prihranú loptu, puk ap.; Sprievodkyňa prevzala lístok a bez poznámky ho vrátila. (Karv.) Šperk mu zajtrajším dňom vráti. (Jégé) Vráť mi dieťa, potom ti vrátim živnosť. (Vám.); v. prsteň, v. slovo (milému, snúbencovi) zrušiť zasnúbenie

hovor. aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;

4. (čo komu) opätovať; oplatiť, odplatiť: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku; Nestarali sa o nás, vráťme im to, nestarajme sa teraz my o nich. (A. Mat.); pren. expr.: Nech vie osud, že ja ja mu viem vrátiť frčku (Zel.) viem sa mu vzoprieť, postaviť; iron. v. niekomu niečo aj s úrokmi mnohonásobne mu oplatiť niečo (obyč. zlé, nepríjemné), vypomstiť sa mu;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnoviť niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navrátiť: v. niekomu zdravie, v. niekomu zrak; v. niekomu pokoj, spokojnosť, sebavedomie, rozvahu; Zalupkal mihalnicami, ako keby chcel bystrosť vrátiť presileným očiam. (Fig.);

nedok. vracať1

|| vrátiť sa

1. vykonať spiatočnú cestu, prísť späť; v. sa domov, do vlasti; v. sa z cesty, z prechádzky; v. sa z vojenčiny; v. sa ako víťaz; hovor. v. sa naprázdno, s prázdnymi rukami nič nevybaviť, nič nepriniesť; v. sa po zabudnutú vec; Bol by sa najradšej vrátil ta, odkiaľ prišiel. (Urb.) Už sme na ulici, matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či obloky a dvere naozaj dobre zavrela. (Al.); pren. hovor. v. sa z kratšej cesty včas si niečo rozmyslieť, spamätať sa;

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostať sa do pôvodného stavu; kyvadlo sa vrátilo do pôvodnej polohy; váhy sa vrátili do stavu rovnováhy; chorý sa vrátil do života, k životu vyzdravel; Pozeral po izbe očami človeka, ktorý sa vrátil do skutočnosti. (Urb.)

3. (k čomu) začať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k pôvodnému povolaniu; v. sa k nadhodenej otázke; Keď sa mu remeslo znepáčilo, vrátil sa k pluhu. (Kuk.) Len čo sa naobedovala, vrátila sa k šitiu. (Čaj.) Začala sa svetová vojna a človek sa vrátil k primitívnemu životu. (Al.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch a pod.) opäť začať existovať, opäť sa vyskytnúť: vrátil sa mu zrak, vrátila sa mu reč; Po chorobe vrátili sa mu všetky sily. (Vaj.) Zuzka bola zas veselá, vrátila sa jej dobrá vôľa. (Kuk.) Stratený čas sa nikdy nevráti. (prísl.) Zdá sa, akoby sa zima chcela vrátiť. (Taj.);

nedok. vracať sa

vracať1 p. vrátiť


vracovať sa p. vrátiť


vrátiť dk
1. čo poslať späť niečo: zase wratyl gegy chudy czlowek kone (wozarowi) (B. ŠTIAVNICA 1571); aby snopi instansowi wratil (BYTČA 1774); (služobnica) slubowala ližic cinowich wratit 8 (PUKANEC 18. st)
2. čo dať pôvodnému majiteľovi niečo: (Kliment) ze by to (peniaze) wraczeno nemyelo byty (PLAVEČ 1456); ty penize ma gemu zase wratiti (ŽK 1473); pan Tetaur k prozbie nassy ma gemu wratiti wssecko krome sena (TRENČÍN 1483); dweste zlatich wratim (NECPALY 1564); (Barbierka) obrus musela sama wratiti (P. ĽUPČA 1582); aby mne sud wratil (TRENČÍN 1646); wracz my try grosse (LUBINA 1690); penjze mam Geho Milosti z sadekowanjm wratit (NOVÁKY 1708); powinnowati bude mlinar wssecko gasdowj wratiti (KRUPINA 1755); zarezanu ouczu wratyl (kmotor) (BYTČA 1777)
3. čo komu, čo za čo opätovať, odplatiť niečo niekomu, za niečo: muže ty wratit zas, bude mit gisti čas, kdyz te budu spominat (BV 1652); prýzen za prýzen wratte (CC 1655); wráti to tebe sin, čo si ti otcu činil (BE 1794); vracať1 ndk
1. k 1: retrofero: nazad nesem, wracám; revenio: pricházám, wracám (KS 1763)
2. k 2: ya jsem vzal poldruha lukna a ted y wraczyam (DRAŽKOVCE 1575); mluwila panna, že za mladencze nepuogde, tež y prsten wracala (ŠTÍTNIK 1703); restituo: nawracám, wracám (KS 1763); vrátiť sa dk prísť späť: (valasi) se wratili zasse; kdiz, da-ly Buoh, se zassie wratym (PLAVEČ 1455); ( 1456); dwa czlowieky k nam sie wraticze (BYTČA 1484); Zalusky nemesskagicz wratil se zase do domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); nenaleznuc prawdj, domu se zas wratjl (BV 1652); mug rozmily, wrať se ke mne (CC 1655); hostis retro cessit: spátkem se wrátil (WU 1750); (Kata) okolo magera obegduc do swogeg izby sa wratila; (Jano so ženou) stretnuce swedka, wratili se nazpat (BYTČA 1773); ( 1774); cepi sa mu polámali, mosel sa dom wratit (KC 1791); vracať sa1, vracovať sa ndk: na trich drabuw, ktery se wracowali z Mezeny, strowilo se na nich 45 d (S. TEPLICA 1631); kdi se Geho Oswicenost wraczoual s Pressporku (TRENČÍN 1652); kdi se instans wraczal z wozom (D. JASENO 1669); recurso: wracám se (KS 1763); (syn) když se domu wracowal, otec ho laskawe wjtal (Pie 18. st)

wráťiť wráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale zajtra sa vrátia mais demain ils reviendront
a museli sa vrátiť et il fallut revenir
a starosta sa vrátili et le maire rentraient
dvadsať storočí a vráť sa vingt siècles et reviens
dvere a vrátil sa la porte et revint
muž a žena vrátili homme et la femme rentrèrent
ruku a vráťme sa la main et rentrons
teda bolo vrátiť sa était donc de revenir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu