povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
voziar p. povozník
vozár p. voziar
vozársky p. voziar
voziar (nár. i vozár), -a m. povozník: Voziari mu doviezli mnoho sudov vína zo stanice. (Vans.) Cestou hrčali vozy. Ozýval sa krik voziarov. (Vaj.) Vozár ho našiel a odviezol domov. (Zúb.);
voziarsky (nár. i vozársky) príd. vzťahujúci sa na voziara; patriaci voziarovi: voziarske povinnosti (Jés-á); vozárske koleso (Dobš.)
vozár, vozárka, vozárnik, vozársky p. voziar
voziar [-ár] m povozník: wozarom na piwo d 3; pro panski wozary dalo se pywa na rynku (ŽILINA 1586); ( 1599); auriga: wozar (VT 1648); lowasom a wozarom panskim twaroha funt 5 (ILAVA 1663); wozarom pany Sandorkinim na prowaz den 15 (M. KAMEŇ 1722); plaustrarius: wozár (KS 1763); vector: wozar (DSL 18. st); -ka ž: wozarky stareg, ktera sskolu y hospodu wymazuwala (KRUPINA 1704); -sky príd: bič wozarsky z obručkou (B. BYSTRICA 1692 E); sedlo wozarske (DUBNICA n. V. 1720); bicž wozarsky (KRUPINA 1721); aurigarius: wozársky (KS 1763); -stvo [-o, -í] s remeslo voziara: o wozarstwj (KoB 1666); gednemu sedlyaku, ktery stal bil na wozarstwo, wiplatilo se mu za 4 dny per d 12 (KRUPINA 1684); aurigatio: wozarstwi (KS 1763)