vovaliť -ľ! dok. valiac dopraviť: skalisko v-li do rieky
// vovaliť sa
1. valiac sa vniknúť: voda sa v-la do pivnice
2. expr. prudko, hrmotne vojsť, vhrnúť sa: statok sa v-l do ohrady; v-l sa s batohom do izby
vovaliť -lí -lia vovaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
vovaliť sa -lí sa -lia sa vovaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
vovaliť sa 1. p. vniknúť 1 2. p. vojsť 1
vovaliť, -í, -ia dok.
1. (čo do čoho, kam) valením dopraviť, privaliť, dovaliť: jazero, do ktorého vovalili ohromné skalisko (Ráz.);
2. hovor. expr. (čo komu) dať, venovať: Ako mohla Dora pomíňať všetko, čo jej (Zuza) vovalila. (Heč.) Hej, túto (pálenku) mu vovalím! (Kuk.) Treba mu (financovi) vovaliť šesták dane (Heč.) zaplatiť.
|| vovaliť sa (do čoho, kam)
1. valiac sa niekam vniknúť, privaliť sa, prihrnúť sa: Voda sa vovalila do kanálov. (Fig.) Do očú sa jej vovalili slzy (Top.) náhle, zrazu sa rozplakala. Krv sa jej vovalila do tváre (Min.) prudko sa začervenala; pren. expr. Tento deň vovalil sa do môjho života ani ťažký balvan (Švant.) priniesol mi veľa nepríjemných dojmov, zážitkov.
2. expr. (o ľuďoch al. o zvieratách) prudko, hrmotne niekam vojsť, prihnúť sa, dohrnúť sa, dovaliť sa: Do izby sa vovalil otec s veľkým batohom. (Jes-á) Odrazu sa dnu vovalil s veľkým lomozom mäsiar so synom. (Zgur.)
vovaliť [ve-] dk 1. čo na koho, na čo uvaliť na niekoho niečo: ale wewalim na nich bidu (GK 1779); o strassliwem zlorečenstwi, ktere na zatracených wewali wšecku psotu (CDu 18. st); bremeno nassich neprawosty na ramena Sina Božiho wewalil (KP 18. st) 2. čo, koho do čoho vohnať: djabel usilowal se ho zgewne wewaliť do psoty (GV 1755); v. sa dk valiac sa niekam vniknúť, prihrnúť sa: swina se wewalila do kalissta blata; spadel désst, y prissli potoky, y wewalili se do domu (KB 1756); nespočytany počet zlych wecy se wewalil do sweta (CDu 18. st)