vonkajšok -ška m.
1. vonkajšia časť, plocha niečoho, vonkajší priestor, op. vnútro, vnútrajšok: v. látky líce (význ. 2)
2. vzhľad, zovňajšok: príjemný v.;
vonkajškový príd. vonkajší (význ. 2): v. dojem, efekt;
vonkajškovo prísl.;
vonkajškovosť -i ž.
vonkajšok -ška pl. N -šky m.
vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby
2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda
vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
vonkajšok, -šku/-ška m.
1. vonkajšia časť niečoho; vonkajšia stránka niečoho; vonkajšie prostredie: Vonkajšky domov pod odkvapom zdobia sa ľadovými cencúľmi. (Al.) (Autor) sa snaží ukázať oboje: vonkajšok i vnútro, svet i človeka. (A. Mat.)
2. zried. vonkajšia podoba, výzor, zovňajšok: Čo on cení u nej? Krásu, vonkajšok. (Kuk.);
vonkajškový príd. k 1 týkajúci sa vonkajšku; uskutočňovaný navonok, zvonku. v. prístup k niečomu;
vonkajškovo prísl. navonok, zvonku, z vonkajšku: Realizmus zaznamenáva dobu vonkajškovo, vonkajšími znakmi. (Tat.);
vonkajškovosť, -ti ž. (A. Mat.)