voluntarizmus -mu m.
1. filoz. smer pokladajúci vôľu za zákl. princíp bytia
2. kniž. svojvoľné konanie, rozhodovanie ap.;
voluntarista -u m. stúpenec voluntarizmu;
voluntaristka -y -tiek ž.;
voluntaristický príd.: v. princíp;
voluntaristicky prísl.
voluntarizmus -mu m. ‹l› kniž. zdôrazňovanie, preceňovanie významu vôle, vôľových prvkov, uplatňovanie individuálnej vôle i proti objektívnym okolnostiam a podmienkam: filoz. názor dávajúci prednosť vôli pred rozumom nielen v psychológii a etike (v opozícii voči intelektualizmu), ale aj v teológii a metafyzike
voluntarizmus, -mu m. filoz. idealistický filozofický smer pokladajúci za základ všetkého vôľu a popierajúce objektívne zákony v prírode a v spoločnosti;
voluntarista, -u m. prívrženec voluntarizmu;
voluntaristický príd. založený na voluntarizme: v-á filozofia, v-é teórie;
voluntaristicky prísl. na základe voluntarizmu. riešiť otázky, problémy v.