voliteľ -a mn. -ia m. (pri nepriamom hlasovaní) zástupca voličov uskutočňujúci voľbu;
voliteľka -y -liek ž.;
voliteľský príd.
voliteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
voliteľ, -a, mn. č. -lia m. osoba, ktorá bola zvolená, aby uskutočnila voľbu v mene istej skupiny (u nás pred zavedením priameho hlasovania, v niektorých štátoch dosiaľ): navrhnúť, zvoliť v-a
volič, voliteľ m kto má volebné právo, kto volí: elector: wolič, kdo wolí (WU 1750); elector: wolitel (LD 18. st)
voliteľ p. volič