volič -a m. živ. kto má volebné právo, kto volí (význ. 2): zoznamy v-ov, získavať v-ov;
volička -y -čiek ž.;
voličský príd.: v. zoznam;
volič -a mn. -e m. neživ. elektrotech. prístroj al. jeho časť použ. na spojenie jedného vedenia s ľubovoľným iným vedením: kanálový v., v. telefónneho prístroja
volička -ky -čiek ž.
volič1, a- m. kto sa zúčastňuje na voľbách, kto odovzdáva svoj hlas, kto volí. predvolebné zhromaždenie v-ov; Rečníci počas volieb lovili po dedinách voličov. (Urb.) Noviny píšu o volebnom práve, o voličoch a voľbách. (Taj.);
volička, -y, -čiek ž.;
voličský príd.: v-é zoznamy zoznamy voličov;
voličstvo, -a str. hromad. súhrn voličov, voliči