vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;
vojvodcovský príd.: v-é schopnosti
vojvodca -cu pl. N -covia m.
veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman
2. p. vodca
vojvodca p. veliteľ 1
vojvodca, -u, mn. č. -ovia m. veliteľ vojska, obyč. osobnosť preslávená hrdinskými činmi: slávny ruský vojvodca Suvorov (Škult.); Bol to vojenský štát, vládli vojvodcovia. (Boor);
vojvodcovský príd. patriaci, náležiaci vojvodcovi: v-é vlastnosti, schopnosti; v-á zdatnosť (Fig.)