vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;
vojvodkyňa -e -kýň ž.
vojvoda -du pl. N -dovia m.
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
vojvoda p. šľachtic 1
vojvoda, -u, mn. č. -ovia m. niekdajší titul príslušníka vyššej šľachty al. panovníka menšieho štátneho celku: krakovský vojvoda Ján Sobieski (Jégé); sídlo bourbonských vojvodov (Fel.); sv. Václav, vojvoda Českej zeme;
vojvodský príd. patriaci, náležiaci vojvodovi: v-é sídlo, v. titul; v-á moc;
vojvodkyňa, -ne, -kýň ž. manželka vojvodu; panovníčka
vojvoda [voj-, voje-, vaj-, vý-] m 1. vodca, náčelník rodu: wogewoda czizinsky samodwaczaty ssel (D. TIŽINA 1590); Petrus Medowy wogewoda (BYTČA 1592 U1); nassym poddanym skrze wogewodu gich vpomente (BRATISLAVA 1618); duochodok wagwoda wybera (BYTČA 1673 U2); prigal sem od zakopeckeho wogwodi sstwero kureniecz (ŽILINA 1709); (Kurik a hajtman) uderili na gakehosi wogwodu (ORAVA 1735); supremus vigiliarum praefectus: pervovlastnik, vojvoda (ML 1779) 2. panovník menšieho územia, najvyšší veliteľ: Petrowi, waywodowi sedmihradskemu etc. (BUDÍN 1499); Emrych Czobor namestek vradu wywody burgundskeho (BRATISLAVA 1573); strany p. porkolaba a waywodi bitthcžanskeho (BYTČA 1662); (pane) račj poručit woywodowi, aby wjssel ze statečnimi lidmi (DLHÁ n. O. 17. st); wajwodowe w obydwuch knižatstwach na wúly gsu tureckeho cysara (KrP 1760); (o povstaní) Gurimenskeho krage wywodu naproti panu swému podsbudily (PeP 1771); -ovský príd k 1: syn na urade wogwodowskem poradne služil (ORAVA 1660); -ský príd k 2: palatinus: wagwodsky (KS 1763)
vojvodský p. vojvoda