Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi; kniž. v. do vedomia, do života; zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

v. do dejín, do histórie presláviť sa; niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo; expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval; v-li si do vlasov začali sa biť, hádať; ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

nedok. k 1 – 4 vchádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel vošla vojdúc vojdený vojdenie dok.

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsťvstúpiťnasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiťprisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sazoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

3. p. nastať


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sazakoreniť savkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkoreniliuchytiť saprichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujalavžiť saudomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácniazabehať sazaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužívalrozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírilazakoreniť safraz.: zapustiť korenevojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do životaexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1


vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť savpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácieprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadkyprispôsobiť sauspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu

p. aj prispôsobiť sa

2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť savmyslieť savcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hryvniknúťpreniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí

3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sazaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívaliudomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnilizabehať safraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do životazakoreniť safraz. zapustiť koreneexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vchádzať, -a, -ajú i vchodiť, -í, -ia nedok. (do čoho, kam i bezpredm.)

1. chôdzou sa niekam, do niečoho dostávať, vstupovať: Vchádzali nízkymi dverami do mlyna. (Min.) Sotva sa tí vyhrnuli, už vchádzajú iní. (Kuk.) Vtom sa otvoria dvere a vchádza gróf. (Zúb.) Lapili ho, ako vchádzal do obce. (Jégé) Videl som ťa do kaštieľa vchodiť. (Stod.) Na nádraží živo. Ľudia vchodia a vychodia. (Kuk.); pren. Konal časté revízie, vchádzal do podrobností (Vaj.) zaujímal sa o podrobnosti.

2. (o dopravných prostriedkoch, obyč. o vlaku) dostávať sa na určené miesto, prichádzať: Rýchlik vchádzal do stanice. (Hor.)

3. (o veciach, javoch) niekam sa dostávať; vnikať: Otvoreným oknom vchádza do izby čistý vzduch. — Svetlo až voľakde hore vchodí cez maličké okience. (Ráz.-Mart.) Vec tá už nie je tajná, vchádza do povedomia širokého obecenstva. (Vaj.); aby mi viac kŕče do nôh nevchádzali (Švant.); pren. Tvrdo to vchádzalo do mojej hlavy (Šolt.) ťažko som si to uvedomoval.

4. dostávať sa do nejakého vzťahu, začínať mať účasť na niečom, ocitať sa v niečom: v. do života, do kontaktu s ľuďmi; nejaký čin, nejaká udalosť, nejaký človek vchádza do dejín; Iba do bied vchádzať nových. (J. Kráľ)

5. zabočovať, ústiť: Tu cesta vchádza do doliny, za dolinou zasa údolie. (Kuk.);

dok. vojsť


vojsť, vojde, vojdú, vošiel, rozk. vojdi dok.

1. (do čoho, kam) (o ľuďoch, o zvieratách al. o pohybujúcich sa dopravných prostriedkoch ap.) chôdzou al. pohybom sa dostať do vnútra niečoho, niekam (obyč. do nejakého uzavretého al. ohraničeného priestoru); vkročiť, vstúpiť: v. dovnútra, dnu, v. do domu, do izby, do predsiene, v. do dvora, do záhrady; v. do obchodu, do kaviarne; v. do dverí, do brány; v. do hory, do parku, v. do vody, do potoka; pes vošiel do búdy, dobytok vošiel do stajne, do ohrady; vlak vošiel do stanice, do tunela, auto vošlo do garáže; v. niekam ticho, opatrne, po prstoch, hlučne, hrmotne, s krikom; Ujček vošli do tmy (Švant.) zmizli v tme. Vošiel som vše k nemu porozprávať si (Taj.) navštívil som ho.

2. (do čoho, kam) (obyč. o ostrom predmete) vniknúť, zabodnúť sa, zavŕtať sa: klin všiel do dreva, klinec vošiel do múru; tŕň mu vošiel pod kožu; guľka mu vošla do tela, do srdca; Ihla vošla do prsta miesto do šitia. (Tim.)

3. (čím do čoho) vsunúť, vložiť, zaboriť, zahrúžiť niečo do niečoho, niekam: Rukou si vošiel do vrecka. (Vaj.) Vošiel si prstom do oka. (Gráf) Vošiel si rukami do vlasov. (Jaš.) Vojde si prstami do čiernej hrivy. (Ráz.)

4. (do čoho) dostať sa, preniknúť niekam; rozšíriť sa niekde: vnem, zážitok vošiel do vedomia; (Jav) vošiel do mojej skúsenosti. (I. Hruš.) (nový) zákon vošiel do života; udalosť vošla do dejín; hnis, jed vošiel do krvi;

5. (do koho, do čoho) (o stavoch, citoch, pocitoch a pod.) zasiahnuť, ovládnuť, preniknúť niekoho al. niečo; zmocniť sa niekoho al. niečoho: Vošiel doň ozajstný hnev. (Kuk.) Slabosť vojde do celého tela. (Švant.); hovor. Čosi mu vošlo do členka (Chrob.) začalo ho bolieť v členku; hovor. expr. Vošli doňho všetci čerti (Urb.) veľmi sa nahneval, rozzúril.

hovor. expr. niečo mu vošlo do hlavy namyslel si niečo;

6. (do čoho, kam) vmestiť sa, zmestiť sa: Kabát široký, že by ešte i druhý Matej mohol vojsť doňho. (Kuk.) Do veľkej čižmy skôr vojde noha. (Bedn.) Batoh je malý, a toho, čo tamvojsť je veľa. (Sev.)

hovor. expr. toľko, čo pod necht vojde, čo by pod necht vošlo veľmi málo, skoro nič;

nedok. k 1-5 vchádzať i vchodiť

vojsť [vo-, ve-] dk
1. dostať sa dovnútra niečoho nej. pohybom: (Kasspar) gdaucze z pohrzebu wessel do Banowskeho domu (ŽILINA 1585); (Wesselenj) wtom wessel na mito do domu (NEDEDZA 1633); felis hic perrepsit: tuto wessla kočka; ingressus: wessel (KS 1763); (ľudia) stogá u prisslych, ktery wessli do prystawu (PT 1778)
L. v. do kláštora stať sa mníchom: (pocestný) kdiz do klasstera wessel, gjm swu czasteczku darowal (SKALICA 1727)
F. pokonať sa, dohodnúť sa: (p. Skolastika) abi se mnow pritelsky bez prawa w rownost wessla (ZVOLEN 16. st); richtar sz Burianfim w rownost wessly (D. SÚČA 1611); hnewnjcy s bližnym swogim w dobru wuli newegdu, dokužkoli pomstu s neho newezmu (SP 1696); w radu a w gednotu wessli prawdy twe odpornicy (KK 1709); chce s tebou do pritelstwa wegitj (MiK 18. st); (richtár) w gisti a neomilni contract gsme wessli (s Rojkom Andrášom) (P. BYSTRICA 1709)
2. stať sa obsahom niečoho, preniknúť: infixus animo: do mysli wessly; usus accepit: na obyčag wesslo (KS 1763); bez dobrích skutkuw w spasenj wegdú (BN 1790)
L. v. do hodnosti získať hodnosť: Bonifacius wessel do hodnosty gako lisska (COB 17. st)
F. v. do prchlivosti nahnevať sa: (Judáš) do prchliwósti wessel (KB 1756)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vojdú do vody et entrent dans l'eau
a vošiel do hotela et rentra dans l'hôtel
a vošiel do izby et entrait dans la chambre
môže vojsť do salónu peut entrer dans le salon
potisol dvere a vošiel poussa la porte et entra
sme vošli do kuchyne nous sommes entrés dans la cuisine
vošiel a sadol si rentra et s'assit
vošiel do telegrafnej kancelárie entra dans un bureau télégraphique
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu