vojna -y -jen ž.
1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.; prvá, druhá svetová v.; hist. → tridsaťročná v.; vypovedať v-u, vypukla v.
2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u
3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.; publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami; studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu
● → papierová v.; kto sa dá na v-u, musí → bojovať;
vojnový príd. k 1: v. stav; v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina; v. film
● byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;
vojnovo prísl.
vojnový -vá -vé príd.
frontový súvisiaci s bojiskom, územím vojny, s vojnou • kniž. poľný: frontová, poľná nemocnica • vojnový: frontoví, vojnoví invalidi; vojnové útrapy • vojenský • bojový: vojenská, bojová línia
vojnový p. frontový
válečný príd. (čes.) kniž. zastar. vojnový: válečná výprava (Kub.); válečné výjavy (Vlč.); zakončila sa válečná besnota mocných (Jil.); válečná doba (Gos.)
vojna, -y, -jen ž.
1. ozbrojený boj medzi územnými celkami (štátmi) al. medzi spoločenskými skupinami vnútri štátu: svetová v., občianska v., národnooslobodzovacia v.; partizánska v.; útočná, dobyvačná, agresívna v.; obranná, oslobodzovacia v.; blesková v.; voj. atómová, nukleárna, bakteriologická v.; prvá imperialistická v. (prvá svetová v.) imperialistická vojna v r. 1914-1918; druhá imperialistická v. (druhá svetová v.) imperialistická vojna v r. 1939-1945; Veľká vlastenecká v. obranná vojna Sovietskeho sväzu proti fašistickému Nemecku; hist. púnska v., trójska v., tridsaťročná v., napoleonská v., krymská v.; vypovedať niekomu v-u, vstúpiť do v-y, viesť v-u; vyhrať, prehrať v-u; hovor. v vypukla, v. zúri; stopy v-y, obete v-y; expr. krvavá v. (Greg.)
● hovor. expr. papierová v. zdĺhavé úradovanie, vybavovanie niečoho množstvom prípisov; Kto sa dal na vojnu, musí bojovať (úsl.) kto sa podujal na nejakú (nepríjemnúť, ťažkú) vec, musí mať dosť síl a odvahy na jej uskutočnenie.
2. hovor. základná vojenská služba, vojenčina: Strojí sa na vojnu; už má len pár týždňov do asentírky. (Taj.) Neboli už nováčikova, veď boli na vojne už pomaly dva mesiace. (Sev.); expr. v. ako remeň prísna vojenská služba;
3. hovor. expr. boj, zápas, bitka; spor, hádka, škriepka: Lutišič viedol celé vojny proti Stražanom. (Vaj.) Jednotlivci hlásajú vojnu krčmám (Jil.) odpor, protest. Vyšustla vodu medzi bitkárov. V tej chvíli bolo po vojne. (Zgur.) Jazykovú vojnu naveky vyhrala žena. (Hor.);
vojnový príd. vzťahujúci sa na vojnu, súvisiaci s vojnou, týkajúci sa vojny: v-é roky, v-é časy, v-é pomery, v. stav; v-é škody, v-á korisť, v-í zajatci; v-í zločinci; v-á politika smerujúca k vojne; v-é hospodárstvo v čase vojny; polit. v. komunizmus hospodárska politika Sovietskeho sväzu počas občianskej vojny; v-á kvalita látok zlá, podradná; zodraté vojnové topánky (Gráf); v-á matúra (Letz) získaná počas vojnových udalostí narýchlo, obyč. predčasne, pred ukončením školy;
vojnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.;
vojnisko, -a, -nísk str. i ž. zvel.