vojanský p. vojenský
vojenský (zastar. i vojanský) príd.
1. tvoriaci súčasť vojska, súvisiaci s organizáciou vojska: v. útvar, v. oddiel, v-á jednotka, v. sbor; v-á posádka, v-á správa, v-é veliteľstvo;
2. slúžiaci pre účely vojska, určený pre potreby vojska, pre vojsko, používaný vojakmi; fungujúci pri vojsku: v. objekt, v-á budova, v-á základňa, v. tábor, v. sklad, v-á nemocnica, v. úrad, v. súd, v-á škola; v. transport, v. vlak, v-é auto, v-é lietadlo; v-á výzbroj, v-á puška, v-á uniforma; v. lekár, v. sudca, v. inštruktor;
3. vykonávaný pri vojsku; uskutočňovaný vojskom: v-á služba, v. výcvik, v-é cvičenie, v-á prehliadka; v-é akcie, v-é operácie; v-á výprava, v-é ťaženie, v. útok; v-é povstanie; v-á intervencia;
4. uplatňovaný, zavedený vo vojsku: v. poriadok, v-á disciplína; v. rozkaz, v. povel; v-á pohotovosť; v-á prísaha, v-é tajomstvo; v-á hodnosť; v-á knižka;
5. majúci vzťah k vojsku; týkajúci sa vojska: v-á osoba; v. ráz, v. význam niečoho; v-é otázky, v-é veci;
6. založený na vojsku, daný vojskom: v-á sila, v-á moc (štátu), v. potenciál;
7. typický, charakteristický pre vojakov: v. výzor, v. postoj, v. krok; v. žargón; v-é piesne;
8. zložený z vojakov, pozostávajúci z vojakov, vytvorený vojakmi: v-á kapela, v-á hudba, v. súbor;
vojensky prísl.
1. pokiaľ ide o vojsko; z vojenského hľadiska: v. silný štát; objekt v. dôležitý;
2. ako vojak (vojaci): kráčať (po) v.; pozdraviť, salutovať po v.;
vojenskosť, -ti ž. vojenský charakter, vojenský ráz