voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.
voj voja pl. N voje m.
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
voj p. oddiel 1
voj, -a m. vojenský oddiel: prieskumný v. (Sev.); revolučné voje husitského povstania (Novom.); chrabré voje (Len.); voj. predný, zadný, hlavný v. časť vojenského útvaru s osobitnými úlohami
voj1 m boj, bojovanie: Pánye, us smi voj vojoval (AgR 1758)
voj2 m oje: stivarium: prostrednj wog (DQ 1629); item na Senderowsku robotu od wojow dalo se (ŠTÍTNIK 1647); temo: wog (GrP 1771)