Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vohnať vženie vženú dok.

1. hnaním dostať dovnútra, nahnať: v. ovce do košiara

2. nechať prudko vniknúť: v. paru do potrubia;

pren. urážka jej v-la slzy do očí

3. dohnať do niečoho, vnútiť niečo: v. svet do skazy, ľudí do nešťastia;

nedok. vháňať -a

// vohnať sa vhrnúť sa, nahrnúť sa: krv sa jej v-la do líc začervenala sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vohnať vženie vženú vohnal dok.; vohnať sa

vohnať sa vženie sa vženú sa vžeň sa! vohnal sa vženúc sa vohnanie sa dok.


vohnať vženie vženú vžeň! vohnal vženúc vohnaný vohnanie dok.

prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvoraexpr. priduriť: ísť priduriť statok domovpripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodouvohnaťvhnaťnahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1


vohnať sa p. vniknúť 1


vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnaťnahnaťzahnať: vohnal, nahnal statok do ohradyexpr. vduriť: vduril ovce do košiaravoštvať (štvaním): voštvali ich do bojapovháňaťpozaháňať (postupne vohnať)

2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnaťdohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastiavrhnúťuvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho kam) donucovať k pohybu, k chôdzi ap. smerom do nejakého uzavretého priestoru, hnať do niečoho, niekam (obyč. zvieratá, expr. i ľudí): v. husi, dobytok do choieva; Vháňal kravy do dediny. (Kuk.)

2. (čo, koho do čoho) nútiť, hnať: Vháňal Sivka do cvalu. (Kuk.); pren.: v. niekoho do zúfalstva robiť ho zúfalým; v. niekoho do záhuby spôsobovať mu záhubu, ničiť ho; Raz ich vháňa do vážnych citov, raz do ľahtikárstva (Tat.) spôsobuje, že raz sú vážni, raz ľahtikárski.

3. (čo kam) tlakom niečo niekam dostá. vať: tech. v. vzduch, vodu, paru ap. do potrubia; Začal som si ruky otriasať, vháňať do palcov krv. (TOmašč.); pren. (List) mu vháňa do tváre plameň studu (Štef.) musí sa červenať. Obavy mi vháňali do mysle otázku (Bedn.) nútili ma o nej premýšať. Vháňa mu do očú slzy zlosti (Gráf) núti ho plakať;

dok. vohnať i vhnať


vohnať i vhnať, vženie, vženú, vohnaný, rozk. vžeň dok

1. (čo, koho do čoho, kam) hnaním dopraviť do vnútra niečoho, nahnať: v. dobytok, stádo do ohrady, do stajne; v. ovce do košiara; Prišiel Ďuro so svojou čriedočkou a vohnal ju cez otvorenú bránu do dvora. (Tim.) Vohnali ich (vojakov) do akéhosi starého skladišťa. (Urb.) Deti do vagónov vhnali. (Vaj.)

2. (čo do čoho, kam) spôsobiť, že niečo prudko vnikne, prenikne niekam, že sa niečo prudko nahrnie do niečoho, niekam: v. (vodnú) energiu do koryta (Urb.); do kolies vohnať silu nepokojnú (Krno); Puška vystrelila a vohnala mu náboj do stehna. (Vlč.) Zmienka o tom vohnala jej vlnu rumenca do tvári. (Zúb.) Trpkosť urážky jej vohnala do očí slzy. (Min.)

3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého (nežiadúceho) stavu, do nejakého (nepríjemného) položenia; prinútiť niekoho konať niečo: v. niekoho do nešťastia; v. svet do skazy; v. niekoho do smrti zaviniť mu smrť; hovor. expr. v. niekoho do úzkych; Nedal sa vohnať do nečinnosti. (Vaj.) Bola tu zádrapka, ktorá ma mohla vohnať do škriepky. (Švant.) Doma nevedeli o našich plánoch a podnikoch, do ktorých nás vohnala bieda. (Tomašč.) Bolo zrejmé, že môže byť vohnaný do zrážky i proti svojej vôli. (Jégé);

nedok. vháňať

|| vohnať sa (do čoho, kam) nahnať sa, nahrnúť sa, vhrnúť sa; prihnať sa: Katici sa vohnala horúčava do tvári. (Kuk.) Krv vohnala sa jej do líc (Tim.) začervenala sa. Medzi zem a slnko vohnal sa čierny oblak. (Lask.);

nedok. vháňať sa

vohnať [ve-] dk
1. čo, koho hnaním dopraviť dovnútra niečoho, nahnať niečo, niekoho niekam: Kordossanya do chotara domaniskeho dobitky swe wehnalj (TRENČÍN 1640); on take welike mnozstwy ryb do syti wehnal (COB 17. st); (Jano) kone wehnal do dwora (BYTČA 1742); prassiwé owce do osobnich masstalách wehnané su (VOv 1779); lichwu do druheho pola wehnati (NJ 1785)
2. koho, čo dohnať niekoho, niečo do niečoho, vnútiť: prílišné lakomstwj múž te do klepca wehnat (BV 1652); dábel do osídel swých lidy neopatrných wehnati a zamotati pracuge (SK 1697); seba y posluchačuw wženess k nenawisti (GV 1755); dcéra do nemalích úzkostí bila vehnatá (BR 1785)

vohnať deti a rodiny piéger des enfants et des familles

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu