vohnať vženie vženú dok.
1. hnaním dostať dovnútra, nahnať: v. ovce do košiara
2. nechať prudko vniknúť: v. paru do potrubia;
pren. urážka jej v-la slzy do očí
3. dohnať do niečoho, vnútiť niečo: v. svet do skazy, ľudí do nešťastia;
nedok. vháňať -a
// vohnať sa vhrnúť sa, nahrnúť sa: krv sa jej v-la do líc začervenala sa
vohnať sa vženie sa vženú sa vžeň sa! vohnal sa vženúc sa vohnanie sa dok.
vohnať vženie vženú vžeň! vohnal vženúc vohnaný vohnanie dok.
prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvora • expr. priduriť: ísť priduriť statok domov • pripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodou • vohnať • vhnať • nahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vohnať sa p. vniknúť 1
vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)
2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy
vháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho kam) donucovať k pohybu, k chôdzi ap. smerom do nejakého uzavretého priestoru, hnať do niečoho, niekam (obyč. zvieratá, expr. i ľudí): v. husi, dobytok do choieva; Vháňal kravy do dediny. (Kuk.)
2. (čo, koho do čoho) nútiť, hnať: Vháňal Sivka do cvalu. (Kuk.); pren.: v. niekoho do zúfalstva robiť ho zúfalým; v. niekoho do záhuby spôsobovať mu záhubu, ničiť ho; Raz ich vháňa do vážnych citov, raz do ľahtikárstva (Tat.) spôsobuje, že raz sú vážni, raz ľahtikárski.
3. (čo kam) tlakom niečo niekam dostá. vať: tech. v. vzduch, vodu, paru ap. do potrubia; Začal som si ruky otriasať, vháňať do palcov krv. (TOmašč.); pren. (List) mu vháňa do tváre plameň studu (Štef.) musí sa červenať. Obavy mi vháňali do mysle otázku (Bedn.) nútili ma o nej premýšať. Vháňa mu do očú slzy zlosti (Gráf) núti ho plakať;
dok. vohnať i vhnať
vohnať i vhnať, vženie, vženú, vohnaný, rozk. vžeň dok
1. (čo, koho do čoho, kam) hnaním dopraviť do vnútra niečoho, nahnať: v. dobytok, stádo do ohrady, do stajne; v. ovce do košiara; Prišiel Ďuro so svojou čriedočkou a vohnal ju cez otvorenú bránu do dvora. (Tim.) Vohnali ich (vojakov) do akéhosi starého skladišťa. (Urb.) Deti do vagónov vhnali. (Vaj.)
2. (čo do čoho, kam) spôsobiť, že niečo prudko vnikne, prenikne niekam, že sa niečo prudko nahrnie do niečoho, niekam: v. (vodnú) energiu do koryta (Urb.); do kolies vohnať silu nepokojnú (Krno); Puška vystrelila a vohnala mu náboj do stehna. (Vlč.) Zmienka o tom vohnala jej vlnu rumenca do tvári. (Zúb.) Trpkosť urážky jej vohnala do očí slzy. (Min.)
3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého (nežiadúceho) stavu, do nejakého (nepríjemného) položenia; prinútiť niekoho konať niečo: v. niekoho do nešťastia; v. svet do skazy; v. niekoho do smrti zaviniť mu smrť; hovor. expr. v. niekoho do úzkych; Nedal sa vohnať do nečinnosti. (Vaj.) Bola tu zádrapka, ktorá ma mohla vohnať do škriepky. (Švant.) Doma nevedeli o našich plánoch a podnikoch, do ktorých nás vohnala bieda. (Tomašč.) Bolo zrejmé, že môže byť vohnaný do zrážky i proti svojej vôli. (Jégé);
nedok. vháňať
|| vohnať sa (do čoho, kam) nahnať sa, nahrnúť sa, vhrnúť sa; prihnať sa: Katici sa vohnala horúčava do tvári. (Kuk.) Krv vohnala sa jej do líc (Tim.) začervenala sa. Medzi zem a slnko vohnal sa čierny oblak. (Lask.);
nedok. vháňať sa
vohnať [ve-] dk 1. čo, koho hnaním dopraviť dovnútra niečoho, nahnať niečo, niekoho niekam: Kordossanya do chotara domaniskeho dobitky swe wehnalj (TRENČÍN 1640); on take welike mnozstwy ryb do syti wehnal (COB 17. st); (Jano) kone wehnal do dwora (BYTČA 1742); prassiwé owce do osobnich masstalách wehnané su (VOv 1779); lichwu do druheho pola wehnati (NJ 1785) 2. koho, čo dohnať niekoho, niečo do niečoho, vnútiť: prílišné lakomstwj múž te do klepca wehnat (BV 1652); dábel do osídel swých lidy neopatrných wehnati a zamotati pracuge (SK 1697); seba y posluchačuw wženess k nenawisti (GV 1755); dcéra do nemalích úzkostí bila vehnatá (BR 1785)