voňavý príd. kt. vonia (význ. 1): v. kvet, chlieb, vzduch; v-é látky, korenie aromatické
voňavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
voňavý majúci, vydávajúci vôňu: voňavé mydlo, voňavá cigara • aromatický (silno voňajúci): aromatické látky • poet. vonný: vonné oleje • navoňaný • vyvoňaný: navoňané šaty; Aká si voňavá, navoňaná, vyvoňaná!
voňavý príd. majúci, vydávajúci, šíriaci vôňu: v-á látka; v. kvet, v-á čečina, v-é ihličie, v-é seno; v-é ovocie; v-é mydlo napustené voňavkou; v-á cigara (Taj.); v-é jedlo (Heč.); bás. v. vánok (Tim.);
bot. v druhových názvoch rastlín: tomka v-á;
voňavo prísl.
voňavý [vo-, vu-] príd šíriaci vôňu: gegj pokogjk rozličnimi wecy wonawimy wonal (SK 1697); olidus: woňawy (AP 1769); o teg wonaweg zelincze (SNS 1789); (Egypťania) s drahima mastamy a z wunawymy tela mazaly; kamene drahe, pokrowce, wecy wunawe (KrP 1760); wjtag wunawá ružo, tela geych (mešťanov) wúnawe (BlR 18. st); -o prísl: ale stalo se, že voneti začalo to místo woňavo (SB 18. st); -osť ž príjemná vôňa: (Mária) ty sy myrhha sspikanárd nagwetsség wuňawosti (BlR 18. st); odoratus: wúnawost (KS 1763)